Vo vetre myšlienky
Autor: Rudolf Dilong
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Peter Krško, Pavol Tóth
Boh ťa zavolal do života.
Povedal ti: poď sa narodiť.
A slovo Božie spanilo si prijal.
Nik ti nenanútil roztomilosť.
To, čo máš z večnosti, neprekáža nikomu.
Nie si v ceste tým, čo sa tiež tak rodia.
Si ako každá bábika.
S mliečkom v kútikoch úst.
Neublížiš nikomu.
Nožičkou už kopeš.
Očkami neukradneš nič.
Nikomu ani kúsok sveta.
Mladučké rôčky dajú ti na pery prvú hlásku.
Opeknieš v každom zvuku kolo nás.
Tvoja slabika je obohatením sveta.
Veď znie ako prvý hlas na zemi.
Je svätyňa, je modlitba v tvojom narodení.
Ručičkami chytáš oheň Boží.
Páli.
A keď plačeš, to je tvoja sloboda.
Pomaly budeš viac plakať, ale pre menej slobody.
Lebo tvoja slza príde raz do ľudských rúk.
A ľudia ti z nej niečo vezmú.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
