SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tichý dych


Boh dal nám lásku.
Jej kvetmi žila zem.

Aby šli ľudia s každým kríčkom.
A žili bratsky.

Tu je už vari koniec rozprávky.
Ružovým krokom nešiel človek kolo človeka.

Ten, kto mal snívať v rozkvitaní, vstal.
Vzrušene vraždil kvety.

A zrúkol: kto mi rozkazuje?!
Chcem byť slobodný.

A kvety zo zeme neodišli.
Hľadali tvár, pred ktorou by plakali.

Vraveli: láska nezomrie, keď ju človek nevidí.
Len oko čaká smrť.