Dozvuky III

Keď jaro prišlo, tak som vábil k sebe ho:
    poď, ó, vojď do srdca mi!
jak vtáčik vracia sa do hniezdka starého,
kde na dni mladých tiech roj čaká na neho,
    sny zlaté pod hviezdami.

Poď! srdce obývaj mi, ako na starom
    kre ruža skvitá znova;
hej, ono bude ti jak svetlu oltárom,
dá duši zrosiť ťa, pred letným oparom
    ťa v svieže lístie schová…

Vzozrelo fialkou, z pŕs dych mu kašky zvial,
    na ľaliové čelo
struč hrkla jacintu v hre, šafran v líčku vzplál…
Tu ker sťa podstavec sa vypäl, samochval,