ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Atheňienskí^[20] hospodári často sa pítavaľi, raďi počúvaľi, čo nového.

U nás je s počátku ledňa to nového, čo bolo v prosiňci starého,

Toťišto, zas nám nastal z božéj milosťi jeden noví rok,

Zas pribľížiľi sme sa k hrobu o jeden veľikí ročití krok,

Včíl jeden druhému ščasľiví noví hospodárskí rok vinšujme.

Včíl sa o poľném, o domajšém, téš o duchovném hospodárství preúčajme.

Uš od listopadu pre mrcha chvílu do poľa vijísť ňemóžeme,

Preto sa na horném, téš na dolném konci večer na svetlo zložme.

Keď ve dňe z hór domov prinďeme, keď si statek opatríme,

Pre ukrácení dlhéj noci večer sa k čítačovi zénďime.

Pre horňokončanov buďe učitel, písma vedomí, Jano Dudák

A pre dolňokončanov hospodárského učeňá riďitel Ondrej Šulák.

Títo budú vikládať hospodársku kňižku pre nás aj pre našu čeládku.

Tak prekazíme záhaľčivosť, hríšnu príľežitosť aj hríšnu prádku.

V zime nám poveďá, jako máme z jaru, v léťe, v jaseň hospodáriť.

Viložá téš s prognostiki, jako sa nám buďe na poľi, pri dome dariť,

Čo v každém mesíci máme pri lichve, ve ščepňici pozorovať,

Jako máme krídeľní hid, jako zahradu, včeľíňec opatrovať.

Počujeme, čo buďeme v šečňi, únori, v brezňi merkovať,

K čemu sa máme v dubňi, v máji, v červeňci šikovať.

Jestľi nás naší ľeňiví predkové v písme, v kňihách viučiť ňedaľi,

Mi posílajme naše ďítki do škoľi, abi po nás ľepšu památku maľi.

Jaké hospodárství oňi sa preučá ve dňe u rechtora ve škoľe,

Také si mi predložíme u súseda večer, seďíce pri stoľe.

Jestľi starého, aľe aj nového hospodárstvá naučeňí príjmeme,

Pekňí osoch, veľikí úžitek úfať aj skúsiť móžeme.

Krem učeňá tehoto svetského a márného hospodárstvá,

Predkládajme si též najpotrebňejšé článki našého náboženstvá.

Ňech je horňokončanom s katechizmusa učitel Juro Mučík

A dolňokončanom buďe ho vikládávať pobožní Kubo Uhľík.

Takto sa móžú večer rozďeľiť aj naše ženi na svojé prádki,

Ňech jím jedna čítá o ženském, o svetském i duchovném hospodárství hádki.

Buďeme techda aj v zime ňe ľeňiví, aľe piľní domajší hospodári,

Šanujme aj noční čas jako inšé na poľi bozské dari.

Choďívajme techda večer piľno hospodárské naučení počúvať,

Móžeme si aj tam, jako inďe na beseďe, fajki zapaľovať.

Dáme ňekedi učitelovi flašu piva za jeho naučeňí,

Pripijeme jemu a on nám, to bude naše lúčeňí.

S počátku^[21] tehoto mesíca je deň dlhí ceľích jedenásť hoďín aj pol hoďiňi, aľe aš do konca kam dál vícej sa o seďem štvrťí ukrácí, že pri konci je ľen devať hoďíň a tri štvrťe dlhí. Noc više trinásť hoďín trvá, slnko vichádzá medzi šéstú a sedmú hoďinu, zachádzá medzi pátú a šestú. Má rijeň stáľich jeden a triceť ďňí. V štrnástém ľebo šťiri a dvacátém dňi okolo tíchto ďňov stupuje slnko do ňebeského znaka Šťír. O včilku merkuj:

Na poľi. Jestľi čas ňedopusťil, abi si do včílka bol zoral a posál, usiluj sa túto robotu dokonať do s. Gála. Zvážaj s poľa repu, virubuj hlavatú kapustu, pamataj, abi si ňechal volakteré krajšé hlúbi, aľe aj z hlavu na ňich na semeno. Zaves takí hlúb doľe tú jeho kapustnú hlavu volakďe v komore ľebo na húre, dokáď tá hlava ňeuschňe, potom ho skovaj do pivňici, kďe ňeňi vína ľebo do jami pod zem. Čo máš ínšé o včílku pri kapusťi merkuvať, pohlédňi v I. str. §. XVI. o kapustnéj plánti. Zaňedbané chmelné húľi vitahuj a dohromadi poopíraj. Čišči príkopi, ribňíki a potoki, abi jích vodi tak lachko ňezanésľi, aňi laďi ňezastaviľi; mášľi pri cesťe sátú ozimiňu, pripíľ hájňikovi, aľe aj sám dohlédňi, abi vozi po ňéj ňechoďiľi, sprav pri ňéj kríž, zastrč haluz, okopaj s príkopu aľebo z jamámi; tak opatri lúku a inší grunt pri cesťe. Jestľi kdo do včílka na rolách košaruval z ovcámi, ňech pohňe ovce na ňerodné lúki, na lúki mochom zarostnuté, aľe ňech bi jích najprv ostrú bránu povláčil, s popelom a ze senňíma truski posál, keď to ovce pošlapú, pohnojá, zas potom musí sa grunt lúki z bránu povláčiť. Ňerodné lúki aspoň drobňím hnojom pohnoj a z bránu ho potrhaj, keď buďe mokro, z jaru, keď zľeze snach a zem volačo vituhňe, jestľi je čo ešče hrubého hnoja, pohrab ho s hrablámi na kopce, pozhrabuj takú lúku potom, bár z jaru senňíma plevami pres zimu nazbíraňíma posej, aľebo: sbíraj do jednéj jami pres ceľí rok všeľijaké drobné pozmetané smecí, drobňí hnoj, zalívaj to s pomijámi, s hnojňicu, keď to do jaru zehňije, vivez a rozhádž to drobno na lúku.

V zahraďe. Kdo bi ňechťel mať pres zimu artičoki v zahrade, ňech jích včil vikopá a do pivňice sková; jestľi jich ňechá v zahraďe, ňech jích zakrije s konopňíma ľebo ľeňovíma pazďeri, bár konskím hnojom. Prázdné hrádki pohnoj, potom prekopaj, sej mrkvu aj petržál na zimu, buďeš to skoro z jaru užívať; z jaru sátí cesňek včíl presádzaj, vibíraj zelené úrodi, které máš skovať na zimu, ľen to merkuj, že všetko — khel, strapački, celer, petržál a.i., abi prv aľe za tíďeň v suchu, aľe na luftu zvadlo, potom aš zapravuj to do pivňici ľebo pod zem do jami do suchého písku; aj paštrnák včíl móžeš sáť. Pri studeném časi rozhadzuj mraveňiščá. Kdo bi ňemal místa pre zelené veci na zimu, móže jích takto zaopatriť aj v zahraďe proci hňilosťi, proci zajácom: Ňech vitrhá khel, kapustu, strapačku, ňech zem s koreňov s trase, veľké zevňitrné listi obláme a potom ňech stavá také úrodi hore koreňom a dole hlavámi jednu vedla druhéj na suché, zasťíňené, pískom posipané místo. Sprvku títo úrodi zvadnú, aľe pri prvňém déšďu ľebo snahu naťáhňe koreň vlahi a pustí ju do hlavi dole, keď ľen sa hnilé hlavi ňepokladú, čo je čerstvého založeného, to od zemi ňebuďe hňiť, ľebo aňi déšď aňi snach do hláv ňevénďe, jako keď bi hore hlavámi stáľi, aľe ľen po ňích steče. Jestľi bi snach napadól, lachčí sa odhádže lež zem; keď bi ňenapadól, prihádž tí zelené úroďi s trňím, abi jích zajáce ňeokoštuvaľi; móžeš tí hlúbi za jaru potrebuvať na semeno, ľepšé s ňích buďe ľež z ínších, poňeváč hlavi na ňích stáľi do jaru.

Kdo bi chťel od včilku mať ňeľen do jaru, aľe aj pres celí rok zelené veci, ňech očiščí ku príkladu khel ľebo inšé, ňech ho umije, jako keď sa má variť, potom ňech ho rozklaďe na sito ľebo na plátno, ľebo po deski, ňech ho obracá, abi s ňeho voda vitékla, potom sa dá na situ ľebo na deski k ťepléj peci, ke kachlom, ľebo na pleteních leskách do sušárnéj, bár aj po chľebe do pekácéj peci; keď bi aľe pec ňebola veľice horúcá, ľen prostredňe teplá, pričem na to sa má obzláštňe pozoruvať, abi sa tí zelené hlavički khelové ľebo bár aj pokrájané koreňí na tenké špaľki jako z mrkvi, celeru, petržálu a. i. na chvílu a často v peci obracaľi, tak dlho sa musá sušiť, dokáď sa suché lísťí v rukách ňerozdrobí a dokáď sa korénki ľebo stupki lachko suché ňerozlomá, keď jích kdo prehňe. Potom sa tí dobre usušené veci dajú do pivňici ľebo do vlchkéj komori, abi natoľko vlahi nabuľi, že sa dajú stlačiť pres rozdrobená, potom sa pokladú do papírovích zavinadél, móžu sa aj tuho stlačiť, téš do suchích škatúl a do suchého místa skovať, bár aj v maľích súdkov čistích zapravené dajú sa do roka držať, po cestách, po mori, po táboroch prevážať. Kdo bi potom chcel s takéj zápravi volajakú častku zesť, ňech ju z vrelú vodu zaleje, ňech tá úroda v téj voďe aľe dvakrát zevre, keď sa pomíšá, potom sa tá voda zľeje a tá úroda zaleje sa druhú vrelú vodu ľebo hovadzú ľebo jakúkoľvek inšú polévku, dá sa zásmaška jako do inších čerstvích zeleních vecí, volačo kmínu ľebo ínších voňavích krámskích zápráv. Móžú sa aj fazulové, hrachové luski sušiť, aľe zavčasu, dokáď sú krechké, čerstvé a dengľavé; keď sa zapravujú suché, móže sa dať medzi ňé sušeňí petržal, celer, repi, mrkva. Títo pokrájajú sa na tenké špalki, móžu sa na cvernách povešané za kachlámi sušiť jako koľínková repa. Usušenú mrkvu, keď postrúháš na struháčku, móžeš s ňú jako s perňíkom na sladko osípať čokolvek od cesta. Jako sa z mrkvi móže pripraviť sirup aľebo sladkí lekvár, na čo je ón užiteční, jako sa má užívať, o temto čekaj v §. obz. H. K. Špargľe zasip holubacím, sľepačím hnojom na zimu. Celer, andíviu a ínšé, keď to uš zavadlo, zapravuj na zimu téš do suchého písku. V zahradňíckéj pivňici, v kteréj sú zapravené na zimu zelené veci, pri ťichém, jasňém ďňi otvíraj okná aj dvere, aľe na noc aj ve dňe, keď bi si sa bál zimi, pozavíraj. Čo si zameškal, zabol z roboti predešlého mesíca, to vinahraď.

Ve šťepňici. Pri jasném a suchém časi s počátku tehoto mesíca móžeš čiščiť a obrezuvať stromi; dokáď ňeňi zima, tá obrezaná strana zaleje sa aj sa do jaru ľepší rozmnožá a zaplná puki na kvet. Včil presádzaj egreš, ribizľe, rúže a inšé trňiňi. Očišči ze stromoch moch a inšú ňezdobu ľebo starú kúru, jestľi poraňíš čerstvú kúru, zamaš to místo klapincovím blatom ľebo stromovím voskom. Pokopaj zem pod stromom, aľe abi si ňeraňil jeho koreň, kterí abi ňezmrzol, poklaď na tú pokopanú zem hnoj svinskí, dobrú zem ľebo s teho stromu ľisťí. Keď mesíc rósťe, strkaj do zemi breskiňové, marhuľové a inšé rostki. Presádzaj gutňiščá, téš inšé jakékoľvek stromi presádzaj v plnémi mesíci aľebo okolo ňeho; presádzaj z hór plánki, keď mesíc schádzá; jestľi máš jáderňicu, visádzaj s ňéj troj- ľebo štver-ročité stromki, v takíchto zaščipené hánki omnoho budú ľepšé sadové stromi, obzláštňe jestľi sa často v jaderňici okopávaľi. Aj ve ščepňici pri studeném povetru ľebo v čas predeďňom rozhádž mraveňiščá a kianicu dobre potlč. Jestľi o včiku zostaňe na stromoch v jabkách mnoho zavinutého zaveseného listu suchého, uhlédňi si čas, abi si ho obral, ľebo rozleze sa na rok s ňeho mnoho húseňíc. Jedňí kažú pri prvňéj štvrťi mesíca presádzať stromi; presadiť strom, abi sa ujal, ňeňí tak lachkí kunšt, jako si mnohí mislá. Škoda, že po toľkém usilováňí v jáderňíci aj pri ščepoch, dokáď títo kvitnú, pri presádzaňí mnohí veľmi chibujú a toľkú pominutú prácu i budúcé úfáňí a poťešeňí navňiveč uvádzajú, ňevedúce, čo majú takí čas merkuvať pri strome, pri jeho koreňi a pri zemí, téš pri mísťe, do kterého ten strom presádzajú. I v tém chibujú, že na takí presadzeňí strom potom sa málokedi ohlédnú, nazdávajú sa, že bi bola uš všetká jeho opatrnosť viplňená, keď ho ňekedi z vodú zalejú. S takéjto ňevedomosťi viučeňí, poňeváč je trochu delšé, ľež bi tu malo místo, odložím ho na § obzvláštňe Hos. kn.

Ve vinohraďe. Keď buďeš pri jásném časi obírať, buďeš mať dobré a trvácé víno. Ešče bi bolo ľepšé víno, keď bi sa červené hrozňi medzi bílé ňemíšaľi, keď bi sa hňilé hrozňi a padané, ze zemu pomíšané zrná ňedávaľi medzi čerstvé. Najlepšé bi bolo víno, keď bi sa aňi ľist aňi hrozňové stupki ňemúciľi, ňeprešuvaľi, ľen samé čisté a dobré zrelé zrnká. V oberačke sebe naznač ňerodňí a zléj šlachti klč, abi si ho po oberački vikoreňil a mesto toho druhí ľepší vsadzil. Téš včil naznač, aľebo k zemi prihňi klče, s kterích buďeš maďerki zahibuvať, abi asnaď pres tuhú zimu ňezmrzľi. Po oberački vitahuj šteki a suché poklaď na hromádki nad zemu. Keď buďeš pod déšďom obírať, budeš mať vodnaté víno, ľebo aj ten klč aj hrozeň natáhňe do seba déšďovéj vlahi. Z oberačku aňi ňeponáhlaj, aňi veľice ňeoddaluj; skorá oberačka dá kiselé a tvrdé víná a ňeskorá je unuvalá aj k budúcému roku veľice visiľí klč, že sa on taško k vládi zebere. Buďeš ľi obírať, keď mesíc rósťe okolo plného mesíca, dostaňeš dobrí mušt aj víno. Keď chťeš skoro šenkuvať nové, rezské víno, obíraj, keď mesíc schádzá; takíto mušť skoro sa očiščí. Na červené hrozňi skórej dochádzajú osi a hňilosť aj porušeňí, preto maľi bi sa skórej pred bíľíma obrať. Vinohradi na rovňinách hojňejší roďá, aľe ve vrchu zas o toľko ľepšé, trvácejšé víno bívá. Keď prindú pred oberačku dva, tri lahodné mrázski, pod ňima hroznového zrnka koška odmakňe, aj od teho buďe víno sladké. Veľiké vetri škoďá hrozňom, ľebo sa pod ňima zrnká pukajú a tak najľepšá sladkosť s ňích vihňe, vivetrí. Keď buďeš obírať v poslednej štvrťi mesíca, ňebudeš mať vláčkovité víno. Čo bi si mal merkuvať dálej, keď si uš mušt do sudov naľeješ, keď on kisňe, keď vikisňe, pred pretáčaním aj po temto, jako máš víno na trvácé zaopatriť, o temto, a o ínších pri vínu potrebňích, spolu užitečních kunštoch čekaj obzláštňé naučeňí o vínu.

V horách. Rob aj zvážaj váľki a inšé drevo na paľivo, jestľi mnoho dreva buďeš potrebuvať na stavaňí, čo pozadňejšého, menšého včil zvážaj, keď mesíc schádzá; na stlpi, na trámi daj si viciachuvať a potom v prasiňci ľebo v ledňi téš pri schodu mesíca zrúb. Včil móžeš uhľí páľiť. Okolo Gálla dozírá žalúd, pohňi sviňe na žír. Zaopatri sebe žalúdu, dobrí je aj pre ovce aj pre voľi, ňech ľen ňeňí červiví. Dokáď ňeopádá list ze stromu, zbíraj ho a suš na zimu; jalšoví pre ovce, jasenoví pre kozi.

Pri lichve. Včil padávajú smradlavé a škodľivé hmľi, preto lichvu hňeť z rána nevihánaj, dokaď neobénďe. Téš dávaj lichve purgáciu na počiščeňí, ľebo častejší soľ predkladaj. Ňeviháňaj lichvu na mokré lúki; o včilku mokrá tráva jej škoďí tak jako mrazová; keď sa téjto ľebo tam téj lačňím žalúdkom nají, keď sa jéj doma ňišť prv ňeuhoďí z rána, potom oňezdraví aj kape, jako, keď sa v léťe napije z bariňi, všeľijakíma žabacíma vajíčkámi, žaboškrekinámi, s červíčki, z muškámi naplňenéj, tak téš, keď sa napije zamúťenéj déšďovňici ľebo snahovéj vodi, táhne do seba ňemoc. Proťi tímto vadám jako máš vihnať zaopatrenú lichvu v takém časi na takú nebespečnú pašu, pohlédni radu hore v mesíci dubňi. Takáto škodľivá paša bívá ve vlchkích doľinách, aľebo kďe je mnoho smradlavích zeľín ľebo mnoho krčacích kopcov. Jako bi si móhol krčice vikaziť na lúkách, v zahradách, čekaj radu v § obzl. H. k. Dokáď ňeprinďe zima, začňi sviňe a ínšú lichvu krmiť; čo z lichvi ňezadržíš na plemeno, na robotu, to ľebo odpredaj, ľebo doma zabi, nasol a uži, abi si mal dosťi krmi pre ínšú potrebnú lichvu. Máš ľi juhása, urob s ňím počeť pred Demetrom; podla mnoství lichvi staraj sa o krmu. Keď mesíc schádzá, daj koňom hubi ramuvať, míšaj jím do krmi vičiščo, hrachoviščo, aľe suché a čisté, to jím vičiščí červíki. Pohlédňi, ňemajú ľi žrebce v hrdle ľebo pod jásnami hrče, hrboľe; jestľi sa nachádzajú, dávaj jím v apatéki kúpení koňskí prášek Rospulver menovaní. Včíl daj mladích vajčákov virezať. V temto a v budúcém mesíci dávaj dobrú krmu lichve.

Pri krídelném hidu. Čo máš v predešlém mesíci o temto hospodárstvú viložené, to všetko aj včil zachovávaj. Abi slépki ľepší vajcá ňésľi, dávaj jím vareňí ľebo pražeňí oves; jestľi sviňe ňebudú chceť žrať viprešuvaňí hrozňoví treštor, tí jáderká z hrozňovích zrnék očiščí pres ríčicu a dávaj jích slépkám z inším zrnom; od včílka sa staraj, keďi začňeš krmiť hus k s. Marťinu.

Pri včelách. Aspoň dvakrát v temto mesíci otvor kláťi, vičišči; včíl poznáš, které včeľi boľi piľné, které budú mať dosťi na své zimovisko madu, aľebo kterím bi si mal podložiť mad ľebo sirkovi kúr, abi si aspoň volačo madu pre seba ľebo pre druhé včeľi zadržal; prehlédňi, kďe je čo chibného na včeľíňe, abi si to zavčasu pred zimu popravil, ľebo pri zimném pokoji včelám je škodľiví buchot.

Pri ribách. V temto mesíci bívá običajné ročité loveňí ríb. Prichistaj všetko, čo je k temu potreba; po viloveňú okolo Gálla spusťi vodu z ribňíka, vičišči ho, aj potok, ľebo príchod a víchod čerstvéj vodi vždicki je ribám potrebňí.

Pri dome. Jestľi doma prešuješ a ňe v hajlochu, pozoruj, abi komora ľebo prešovna bola čistotná. Ve smradlavéj, v plesňivéj komori skór sa mušť aj nové víno v suďe pokazí, obzláštňe u sedlákov, kterí o včílku v jednéj komori majú aj rezanú a zakvasenú kapustu aj kapustné hlúbi ľebo inšé zelené veci na zimu skované, v téj istéj komori majú aj svojé víno, asnaď aj vodnár aj uš kiseľí ocet, pláňečník aľebo udzené masso. Od takích vecí nakazí sa a oslabňe víno. Kadečka z mlátom má biť čisto zakritá, abi mušť ňevipáchol, ňevivetril, abi ništ jemu škodľivého doňho ňespadlo. Vinné mláto má biť čím skórej viprešuvané a do čistého suda vlété. Včil móžeš zapravuvať poľinkové aj inšé rozličné víno ze všeľijakíma zeľinámi jakošto ze šalfiu, z rozmarínom, s poľínkom, s cicvárom. Viprešuvaní trestor skovaj na vodnár ľebo na páľené ľebo pre lichvu. Keď hlavatá kapusta uš tíďen ľebo dva ľežala virúbaná, keď uš dobre zavadla, očišči ju a porež do suda, nasálaj prostredno, prival s kameňi; keď začňe kisnúť, piľno jéj dohľídaj, abi si na néj čistú vodu držal. Ten hrubí zevňítrňí kapustňí lisť, tak téš aj repnú kvakovú vňať čistú rozestel po húre, ľebo ponavľíkaj na špagáti, posuš a potom v zime pokrájaňí zabar lichve do nápoja; pri oťeľenú pochuťíš jéj aj ona ťebe z dojivom. V predešlém mesíci otlčené orechi, jestľi do včilka na povetrú vischľi, poklaď jich do mochu a v suchém, volačo chladném mísťe jích skovaj. Mladé prasce okolo pól mesíca pobi. Jako kapustu tak móžeš aj okruhlú repu porezať a zakvasiť. Zaopatri si loja ľebo svíček, téš gľeja na zimu. Zimné šaťi, kožuchi a bundi zavčasu fľekuj, téš nové chistaj. Sťeňi, pece, kachle, strechi, žlabi na zimu popravuj. Hnojnéj jami dohlídaj, abi si mal v néj hnojňicu. Začňi dobre pod lichvu podestílať a rob hnoj. Gazďina ňech často pohľídá do komína aj do pécki, abi sa s ňéj sadze vimetaľi, keď o včílku začíná kachle kúriť na podzim. Stáva sa tam, kďe je v pivňici mnoho nového ňevikisnutého vína ľebo pláňečňíku ľebo mladého piva, keď človek zrázu do takéj pivňice vénďe, že mu svíca zhasňe, ón zamre, zemdletí padňe, preto, ľebo ho tá para z vína vipáchnutá, po pivňici rozlezená zarazí. Ňekterí ludé, ňemohúce takéj príhodi pochopiť príčinu, hádaľi, že v takém mísťe duch straší, že svetlo zhášá a potom ľudí zahrdúsí. Keď bi sa ňekďe tak stalo, že bi volakdo v takéj pivňici délej sa bavil, lež bi potreba bola, druhí za ňím ňech ňevchádzá, aľe radňéj ňech medzi dverama zažňe maľí vecheť slámi ľebo svíčku; jestľi toto do pivnici uhodzené buďe v néj horeť, ňebuďe žádné ňebezpečenství do néj véndziť; jestľi aľe to svetlo zhasňe, nech sa žáden neopováži do pivňici stúpiť, aľe musí tú dusnú, smrteľnú kiseľinu hľedeť vihnať takto: Ňech pred pivňičňíma dverma zažňe dochovicu slámi, s téjto učiňeňí plameň učiňí veter v povetrú a ten veter pohňe tú dusnú kiseľinu k plamenu; tak sa vičiščí pivňic. Keď tak zhorí jedna dochovica, móže sa zažať aj druhá; aľebo, kdo bi chťel uš tam zamdletého čím skórej vislobodiť, ňech najprv aľe dva razi s fľinti vistreľí do téj pivňice; aj tak vižeňe tú dusnú paru, ňech ľen pootvírá pivňičné okná, aľebo ňech ňese pred sebu na paňve, na zeľeznéj lopati žeravé uhľí, ňech robí na ňem ze slámi ľebo v rášdžá plamen. S tím zemdľetím človekom ňech ponáhlajú na čerstvé povetrí a ňech ho tak krísá jako zahorelého (o temto doložím radu ňíže v mesíci prosiňci). Takéto zahoreňí, zamdleňí stává sa v podzemskích zabedňeních skľepov, v kriptách, v zavretích a dlho priklopeních studňách, téš u kováčov, pekárov, zámečňíkov, uhlárov, keď ňevipáchnuté uhľí na hromadu visipú a k jeho pare naráz sa zbľížá, jéj sa nahltajú, téš tam, kďe sa v izbe pri žeravém uhľí zhrívajú; ľudé, kterí sa pres noc téj uhelnéj pári nahltajú, do rána zemrú; ňikdá sa ňemá ňechať žeravé uhľí dlho v izbe, tobož méňej, abi ono pres noc v izbe ľebo inďe medzi luďma shaslo.

V poslednéj štvrťi tehoto mesíca začíná sa zimňí čas. Chvílu prší, chvílu veter fúká, zas zima, zas sňach a ňekeďi všetko spolu. Keď ňeskoro padá list z stromov, buďe veľiká a dlhá zima. Keď ten spadňutí list ňeďaleko stromu, ľen pod ňím leží, že buďe budúcí rok hojňí. Keď je mnoho žalúdu, mnoho bukví, že buďe tuhá zima a mnoho sňahu. V temto mesíci padnutí sňach trvá ľi dlho, že buďe aj dlhá zima; jestľi na krátko trvá, málo ďňí, že buďe krátká zima. Koľkého ďňa tehoto mesíca padňe sňach, že buďe pres zimu toľko rázi padať, k. p. keď padňe dvacátého rijňa, že pres zimu buďe dvacať rázi padať; že koľko sa miňe dňí od prvného sňahu aš do nového mesíca, toľko rázi bi mal padať sňach pres celú zimu, toľko rázi bi sa mal starí topiť a čas premeňiť, aľe aj procivná príhoda sa trefuje. Keď ovce ňerád večér domov ľebo do ovčiňca idu, aľe sa na silu naháňajú, budúcí déšď ľebo sňach čujú. Ked sa mesíc obnoví pri pekném a jasném časi, buďeme úfať pekné čase v oberačkách. Keď ďivoké husi preľetujú, bľíži sa zima. Keď od Matúša aš do včílka dobre vinňí klč vizrel, úfaj na rok dobré víno. Hrmí ľi o včílku, keď je slnko na Šťíru, znameňá drahotu. Keď o takémto časi vejú polnočné vetri, tedi téš, keď je slnko na Šťíru, v budúcém roku úroďi zemské budú chibné, ľebo tí vetri zastavá déšďe, a preto pri suchém časi o včilku množá sa na poľi červíki v zemi, kterí koréňki ozimiňi vižírajú. Keď bi bolo v tomto mesíci preprchalo, tí červíki boľi bi vihinuľi.

Nasleduje^[22] ten čas, ten prvňí k zimnému hospodárskemu učeňú ustanovení mesíc listopad, o kterém znejú verše na listu 15-16 vipísané. Včil ňech sa chlapi k svému čítačovi, téš žeňi k svéj učiteľkiňi pri večernajších schádskách schádzajú. Chlapi ňech sebe rozďelá ten večernajší čas na tri maľé hoďinki, na tri maľé chvíľe, prv ľež sa všeci k svému jednému čítačovi zeňdu, abi jím zatál ňeból unuvaľí čas, ňech si čítajú, ňech si do reči veznu aspoň jeden ľebo druhí kteríkoľvek s tíchto nasledujících príkladov. Je jích toľko, koľko skoro v každém mesíci ďňov. Móžú si príseďící susedé do reči vzáť volakterí príklad, prv lež učitel začňe vikládať hospodárské naučeňí. Poznajú s ňích chlapi aj žeňi, čo znamená dobre aj zle po chlapski aj po ženskí hospodáriť. Móžú si chlapi čítať príkladi aj ženského hospodárstvá, abi veďeľi svojím ženám o ňem naučeňí dávať, móžú téš aj ženi o chlapském hospodárstvú ve svojéj prádki príkladi čítať, abi jích svojím mužom pripomínaľi.

Ňech si téš ňekeďi ľebo s treťéj, ze štvrtéj ľebo s pátéj stránki, téš z ínších o lichve, o hidu naučeňí prekládajú. Prv ľež sa ze svého príbitku pohnú do svojéj schádski, ňech sa doma opítajú svojich ďíték, o čem sa títo ve dňe u rechtora ve škoľe preúčaľi, bár o svetském, bár o duchovném hospodárstvú; aj o tem móže jím začať čítač ve volakteréj hoďinki svúj katekizmus.

I. príklad. Ve Vestfáľie, v mestách Kloppenburg aj Meppen ňeňi žádnéj aňi chlapskéj aňi ženskéj osobi, ktorá bi od pátého roku ďeťinstvá svého aš do smrťi vždicki ľebo pančuchi ľebo rukavice ľebo inšé volačo ňeplétla. Čím náhľe svítá v ponďelí, uš seďí gazda, gazďina, služebňí paholci, ďívki, ďeťi okolo ohnišča pri ohni aľebo okolo stola pri svíčki. Každí má pred sebu ľebo vlnené ľebo bavlnené ľebo cverenné klbka a v rukách ihľički, s kteríma pleťe. V léťe, z jaru, ida do poľňích prác, pľetú na cesťe. Keď pahoľek veze hnoj do poľa, za vozom na ceste aj za pluhom pľeťe, tak služebná ďívka, tak inšá čeládka, tak sám gazda aj gazďina. V zime skládajú sa schlapi, mláďenci na svetlo, zénďe sa jích aj dvaceť aj triceť do jednéj velkéj izbi k jednému svetlu a pľetú aš do polnoci. Keď jím handľíri, prekupci dajú okrampluvanú vlnu, oňi si ju aj sami spradú; chiťí sa jích ľen volakoľko k néj a za jeden večer upľetú šesďesáť párov ďeťínskích pančušék a to ľen za jeden tolar, poňeváč jím to snadno prínde. Prekupci na vozoch od ňích vivážajú pančuchi do cudzích krajín. V predmeňuvaních mestách pracovití hospodári ňenosá inšé šati aňi spodné aňi horné, ľen tí, které si oňi sami upradú, upľetú, utkajú. Caichi a sukná na svoje šati sami si barvá tmavo-svetlú barvu. V Saksku, v gothaiském podanstvú, v osadách Friemár, Ferdľingsľeben aj v inších tam ďeďinách to si hospodár za veľikú chválu pokládá, keď ze svojú ženu, ze svíma ďítkámi, s čeládku seďí za kolovratom, keď pilno leň pradú, obzláštňe v zime ve ďňe i v noci; s tímto hospodárstvím sa aj tí najbohatší hospodári tam zabavujú s tímto vírobkom svojé dánki a ročité porcie snadno splácajú, ľebo si mnoho virábajú.

XXI. príklad. ^[23] V churrainiském kraji je dobrí chotár v rovném poľi, ľenže ho je málo; mnoho je v ňem vrchov a na ňích vinohradov, preto jeho obivatelé vícej žijú z vinohradskéj úrodi ľež s poľnéj. Majú dosť vína, pijú ho často jako horno a dolnosakskí, aľe običajňe ľen kiselé a ňedozralé víno sa jím uchádzá. Pivňí piteľe ňechcejú vždicki s ňima handluvať. Ešče sa tam mnohé vinohradské vrchi zľe zarábajú, obzláštňe kdo ňemá hnoja, slabú bere úrodu jako z planéj roľi. Jejích vinohradské roboti začínajú sa o hromňicách, trvajú ceľí rok do jaseňi. Poňeváč tam často prichádzajú chibné roki, mnoho razi sa hospodár musí ľen samím ufáňím na budúcé roki ťešiť, bár mu ono práce, vinaložené útrati ňezaplaťí. Ľen tí mávajú z vinohradov dobrí osoch, kterí móžu od nového do nového dobré, spravedľivé víno zadržať. Prostredňí hospodári v ňeúrodném roku zadlžá sa, čo na své viživeňí, čo na vinohradskú robotu. Teho si veľmi lútajú, že aj v tích ňerodních rokoch povinňí sú dávať vinohradskí peňežití ďevátek, číns od teho, čo sa jím ňeuroďilo (u ňich ňemilosrdná smrť proti svému právu aj tam bere, kďe nišť ňeňí). Musá ten chibného roku zaňedbaní ďevátek, to horné, dávať v budúcém úrodném roku jakšto za pokutu, že pán Búch v preďešlém roku ňedal úrodu. V temto úrodném roku, čím náhľe prostrední hospodár odprešuje, hned musí víno od prešu odpredať, ľebo uš naň dávno nabral, abi móhol svojé dánki, svojé dlhí, svojích tovarichárov splaciť — zas mu techda ňišť ňezostaňe. Od povedá, že to, čo bi malo zostať, zedol pánskí zver, jeľeňíce, srnce, ptáki, zajáce, že keď bi na tíchto smel streľiť aspoň ve svém gruntu, že bi na jejích viživeňí ňemusel pracuvať; preto si vinohradskí hospodár své tašké unuváňí lútá, že, čo škodľivé zveri zeďá, s tím bi móhol pána skoncuvať, ňemusel bi sa darmo morduvať. Preto v tém kraji mnohí pešári, chalupári ňechcejú sa aňi na celodomné sedľiská chiciť za hospodárov, že bi boľi veľice s ťerchu, z dánkámi prenasleduvaňí, radnéj ľen za tovarichárov robá, ľebo jejích tovarichi tak sa jím placiť musá v ňerodních jako v úrodních rokoch, tak si vícéj získajú ľež hospodári. Za peňíze kúpá si chleba, omasťi aj hotové šati aj na zimnú zábavku ľenu, kúďeľe, kapusťi, které obživeňí a zašaceňí (poňeváč podomním hospodárom gruntovňí páňi ze svojích mnohích zemí ňechcejú viďeľiť konopňice, kapustňice). Podomňí hospodári chcejíce mať a ňemajú si za čo kupovať, robá si slobodu, aľe chibnú, podla kteréj ešče s klča ešče ňeobrané hrozňi do cudzích chotárov na predaj, na handel vinášajú. Túto chibu páňi snadno napraviľi bi, keď bi jím konopňice, kapustňice aj své roľe naďeľiľi bez svého znameňitého úščipku a bi sa aj jím aj poddaňím vícej vína ucházalo, obzláštňe, keď bi sa horné zveri do obori stáhľi, keď bi sa zajáce a inšé vespusť behajíce, smelo strílaľi. S tíchto ňebívá pánovi toľkí osoch, koľká poddanému aj pánovi v sadoch, na rolách, ve vinohradoch stává sa škoda. Badám, že sa táto mojá rada (ľen rada, aľe dávno od mnohích ňe proťi právu, aľe k osohu pánskému vipísaná) mnohím pánom ňebuďe lúbiť, obzláštňe, vícej ňebezpečnú polóvku lež užitečné majírňictvo lež pluch, zbožné jami a sípki milujícím, aľe, keď bi jím jejích služebňíci tak spravedľive tí od zverov, naďevšetko od zajácov, mnohé učiňené škodi predkládaľi, jako oňi chudobu do psoti prinášajú, keď bi páňi svojíma očima ti škodi vídaľi, keď bi chudobu zdichajícú, plačícú pri takích škodách viďeľi, keď bi sa z jaru, v jaseň pilňím prácám, opusťíce svoje visoké stavaňá, pod visoké ňebeské podňebi, do téj všeobecnéj, od Boha krásňe pripravenéj paloti, keď bi sa do pola vijísť poňížiľi, keď bi sa medzi svojich chudobních, piľních, taško pracovitích poddaních svojú laskavú, otcovskú prítomnosťu a reču primíšaľi, asnáď bi mňe skórej uveriľi, asnaď bi to, čeho sa já tu ľen po zdaľeki z mojím pérom dotíkám, zretedeľňejší viďeľi, srdečňejší cíťiľi, asnaď bi téš toľké — svojé i svojích nuzních poddaňích znameňite škodi bolestňejší lutovaľi, uznaľi bi potom v pravďe, čo viznamenává, keď ňe rukámi, aspoň z rozumom, aspoň z roskazom, vícej aľe s piľňím dohľídáňím dobre hospodáriť. Keď bi chceľi uznať, že zajáce tak sú nám všetkím škodľiví jako vrabce (bár pre osoch volačo vícej massa na sebe majú, aľe aj vatšú škodu robá), takí bi maľi vidať jágrom, horňím príkaz (sedlákom, keď bi sa jím trefilo zastreľiť, jakokoľvek zabiť, chiťiť bár do sídla ľen ve svém gruntu, slobodu), jakí je po krajňe kurentuvaňí o vrablačé hlavički, totišto, každá zajačá hlavička mala bi mať ešče vatší vistavení šusgeld, to jest peňažitý dar. — Čudujem sa, prečo u nás pracoviťí a piľňí poddaňí ňehcejú ščepi množiť, opatruvať. — Oňi povedajú: A načo? Pre mrcha človeka, abi mi ho ukradol, pre pánovích zverov, pre zajácov? Ba, keď bich móhol aj ten vinohrad aj ten sad bich viklčuval. Keď ho buďem na roľu zrábať, čo ňé vatší osoch, aspoň tá sláma mi zostaňe za mojú prácu a s téj mi pán ani ďevátek, aňi horné ňevezme. Já som chudobňí, já bez vína móžem biť, bez chleba nemóžem sa živiť. — Ňe predarmo viďíme, že po títo roki kam dál vícej sa vinohraďi klčujú, orú sa, sejú sa, keď veľikí, keď bohatí hospodári ňeňi sú chudobňím k odvráceňí škodí na pomoci, keď aňi k svému aňi svojích blížních, svojích poddaních hospodárstvú svojím hospodárskím okom prihlédnuť ňechcejú, keď do pola, do vinohradov na príklad rimskích pánov, učeních a múdrích úradov, radcov aspoň na prechádsku, na kratochvílu, na všetečnú skusenosť vichádzať zaňedbávajú, čo dokáť časťejší ňeurobá, ňeuznajú v pravďe to porekadlo: Čo oko viďí dobré, srdco ňeboľí — aľe, čo oko škodľivé viďí, to srdco boľí.

XXIII. príklad.^[24] V Oránie ňedaľeko miavského Bukovca, jako nám volakedi viprával starí Baščák, kterí sám skoro ďevatďesáť rokov ľižički, varečki virezuvával, pred poldruha sta rokóv, jak sa tá pekná javorová hora zdvíhla, pásaľi pod ňú chlapci lichvu. Pre zábavku začaľi tam ľen s kriváčki z dlhích trisék, z vatších ivér ližički rezíkať, kam dáľej časom na toľké sa naučiľi aj inšé zeľezné prístroje k temu remeslu potrebuvať, že sa potom ňe ľen od kriváčka a knutelného drevečka (jako metlári), aľe od rezbárskeho struhadla remeseľňíci medzi sebu menuvať začaľi. Na toľko sa toto kriváčkové remeslo tam do včílka rozmnožilo, že sotvá je kterí dom, v kterém bi ho ňerobiľi, sotvá je kterí chlap, kterí bi sa ňechťel od ňeho menuvať pán majster z javorového verštatu. — Keď sa takíto majster pre oďehnaňí hladu chiťí takéhoto remesla, kúpi, aľebo (dokáď si virobí) viverí si za jeden zlatí čerstvého javorového dreva jeden vúz a robí s ňeho mažári, vahaňi, misse, varechi, keď ľen samé ližički robí, spraví jich s teho dreva dve ťisíc, potom predáva jednu za pol grajcara, dve za grajcar a na kopi predává sto za osem a štiriceť grajcárov. Virobi si tehda s teho za jeden zlatí kúpeného dreva šestnásť zlatí. Keď dobre robota od ruki iďe, keď sa takí chlap chiťí k druhému na tovarich, spraví za ďeň za jednu mecovú taňistru ližiček aj vícej, jako sa kedi obracá, vínďe jeho deňní vírobek skoro na pol zlatého. Remeseľňíci pri hore prebívající všeci vespoľek podla trúfáňá narobá do roka ťisíc rázi ťisíc, to jest aj jeden million ližiček. Roznášajú jích po jarmakov, čo odtáď doňesu, čo k ňím prekupci dovezu, to lachko spolu do roka urobí aj na osem ťisíc zlatí.

*

Veľiká^[25] je v našém hospodárstvú vada, kteréj bi móhľi a maľi naší veľkí krajiňskí hospodári pomociť, maľi bi vimisľeť, tuho prikázať, zajednať k zachovávaňú služebňím pohuňičom, pahoľkom, bírešom, abi títo všeci volajakú na krajinskí osoch potrebnú prácu pracuvaľi v tích dlhích jaseních, zimních večernajších časoch. Zaisťe škoda dlhí, unuvaľí ten drahí čas prepostávať, tím vícej mala bi sa chlapom volajaká robota na tento čas k museňosťi zajednať, čím je záhalčivosť vatšá a horšá príľežitosť k veľkím zlosťám. Jako sa z veľkú útratu v krajňe stavajú fabriki na hedbáv, na inšé drahé partéki, tak bi sa móhla v zime v každéj osaďi vistaviť malá fabrika z malú krajiňskú utratu na veľkí osoch, keď bi sa do každéj osaďi na zimu poslal jeden moravskí hanátskí chlap, bár ľen volakterí ňevládní vislúžení oddankuvaní voják, kterí bi naších sedláckích chlapcov a chlapov na zimních schádzkách učil vľnu, bavľnu krampluvať aj prásciť (k téjto ostatnéj zimnéj roboťi já som pred ňekteríma roki našéj osadskéj chudobe pomohol z veľikím jejím osohom a viživeňím), téš s takéj matérie pančuchi, rukavice, krpce, ľebo bár aj vlásené taňistri plésciť. Čím vícej sú títo pľetené šaťi u nás potrebňejšé nad hedvábníma, tím vícej boľi bi u nás takéto osadské fabriki potrebňéjšé pre ten veľikí osoch v príkladu prvnému na listu 177. vipísaní. Ostatné chlapské roboti zimné nadrazené sú v mesíci listopadu, prasinci a dáľej.

XXX.príklad.^[26] Ten feľčer, kterí podla visvedčeňá pána Bekera (v jeho I. stránce v štrnástéj kapitoľe, téš druhéj stránce na osmém listu) pred volakteríma roki bíval v pruskéj krajňi v Mildhaimu, po títo roki privandroval do Uher, usádľiľ sa medzi Slováci v jednéj osaďe ňedaľeko mesta Špinopoľis,^[27] pres které ťeče od Bíľích hór potok Trnavka. Keď choďíval v sobotu ľuďí hoľiť, mával tú barvirskú običaj, že sa jím vďačil všeľijakíma novinkámi. Volakteré čítal, ňekteré počul, v jedném mísťe pridal (jako ten kaľendárista ten snach na listu 222), v druhém zohnul a ňekďe aj pricifruval. Keď téjto novéj hospodárskéj kňiški prvňá stránka ponajprv na svetlo višla, veľikí ból chír o néj medzi Slováci. Mnohí ju chváľiľi, aľe predsa stalo sa jéj tak, jako jejá predmlúva má vipísané, že nišť ňeňí tak dobrého, čo bi ňemalo zľích proťivňíkov. Medzi takímato ból ten istí faťingár, ten feľčer. Ón aj v sobotu po domoch, v kterích hoľíval, aj ve svátek v šenku medzi piteľi zabavení, keď počul všeľijaké reči o téjto kňiški, povedával: Miľí luďé, ostaral som sa, mnohé krajňi som prevandroval, mnohé som skúsil, mnoho vídal aj čúval, aľe i to som sľíchal, že ňikdá ňeňí dobre s kňích hospodáriť. Hospodár, človeče, ze svéj hlaví, ze svého meščeka, ze svéj komori a dobre buďeš hospodáriť. Kňihi sú ľen ťenké papíri; jakí ťenkí je papír, tak ťenko vám pújďe vašého hospodárstvá osoch. Ľen sa vi kňích a ňé rozumu lapajťe! Uš je to ostatné, keď volakdo s kňích hospodárí. Dávno som já to čúval, ešče keď som sa u rechtora konjugácie učíval: sum, es, est, jako za starodávna bolo, ňech aj včil tak jest. Viďíme, že po títo roki všeľičo nového nastává. Tu nové pola vimeráváňí, nové muštri, nové porádki, nové prescehováňí, nové kasírováňí, nové popise, nové nadstavuváňí, nové kunšťi a fígľe, vžďicki ľen všeľičo nového a viďíme, že to ňemá stálosťi, predsa sa zas ľen všetko na starodávnú módu obracá. Uš som já od maľičká všeľijaké takéto premeňi čúval, víďal, skúsil, aj som vžďicki pri ňích povedával: Eh! čo je po takých fígľách: Sum, es, est, jako pred tím bolo, ňech aj včíl tak jest.

Títo a tímto podobné reči často čúval od tehoto starého pľechavého šibala jeden piľní hospodár, Jura Porvalovič, kterému sa táto nová hospodárská knižka lúbila, a preto osmeľil sa a takto premlúvil: Pán barvír, pán felčer, po vás poznat, že ste vi volakedi okolo laťínskích škól choďiľi, keď si aj konjungácie víťe. Bár bi sťe sa boľi ľepší latinskéj reči naučiľi od teho prvného fundamentu A, B, C, D, uznaľi bi sťe, že vašá reč zľe iďe. Vi sťe ešče všetkú túto novú hospodárskú kňižku ňeprečítaľi, asnáť ľen sťe titul a volakteré ukrojné nápise viďeľi a uš súďiťe, uš omlúváťe. Poznať po vás, že sťe vi ľen laťinské otrusinki volakďe medzi staríma písmámi ze starích principijí pozbíraľi. Vi sťe ľen taká laťinská trasoritka (Sciolus). Jako tento ptáček ľen z ocáskom sa vistatuje a predca vžďicki ľeň jednu nótu švrľiká, tak aj vi z vaším šeďivím mrdúskom vžďicki jednaké Sum, es, est estujeťe. Prečítajte najprv merkovňe všetkú kňižku, obzláštňe druhú stránku a v néj tích jeden a triceť príkladov a hospodárskí katekizmus pred listopadom položení, potom povíťe, že dobre je aj v starosťi starí ňeučeňí rozum viučiť a popraviť, staré chibné hospodárství na ľepší porádek premeňiť, potom povíťe A, B, C, D, lepší našé hospodárství pozaťím buďe.

Keď ten starí kotkodák, ten bradoholáč túto sebe vičítanú kapitolu počul, visúkol svúj pohár vína, višól ze šenku, jako bi mál íďit hoľiť. Tak sa stává takím dlhého jazika, maľého vťipu, mnohéj reči, maléj platnosťi veľkím meľihubom. Dokáď jím volakdo jejích povetrní mľín smelo ňestaví, zatáď vžďicki melu dve na tri, bár to aňi konca aňi kraja ňemá, vždicki trepu, bár to ňeňi slané aňi masné, ľen sebe, ľen sebe, ľen sebe.

Potom múdri Juro Porvalovič, statočňí hospodár, viprával svojím príseďícím nasľedujíce reči: Miľí susedé, ňeverťe všetko takím lachkého rozumu taškárom, takím povetrním pľetkárom. Já som uš prečítal jednúc Piľného hospodára; má ón dobré naučení. Že sa ono všetko všetkím nám nelúbí?! To víme, že aj medzi nami ňeňí sme všeci jednakéj hlávi, jednej umisľi. Mi sme z jedného chotára, predca jednako ňemáme virobené roľe, ňebereme s ňích jednakí osoch. Na koľko komu spúsob dopúščá, na toľko nasľedujťe túto kňižku, preto ňechibí vám vašé hospodárství. V jedném chotári trefí sa jedno, v druhém druhé a predca trúfám, že vícej s nás buďe takovích, kterí túto hospodárskú kňižku budú chváľiť a radňéj ju budú ľež našého starého Franca, starého šňupáka, šuchtavého bradoholáča reči nasľeduvať.

Rozvažujme, čo sú hospodárské kňižki, krema aj našá aj naších starodávních piľních pracovitích predkov vipísané skúsenosťi, a to ňe z jedného chotára, ňe z jednéj krajňi, aľe z mnohích. Ňech bi nám ľebo v rukách, v maštalách, na rolách pred očima položené ľebo na papíri vipísané ľebo v kňižke vitlačené volakdo sto rázi haňal to, čo sme mi skusiľi v našém chotári, pravda, mi bi sme od našéj skúsenosťi ňeodstúpiľi. Urobme techdá najprv podla téjto novéj hospodárskéj kňižki skusenosť a keď aspoň to, čo sa v našém chotári dá probuvať, dobre nám vipadňe, zadržme si ju v obci pre našé ďítki, ňech sa s ňéj aj ve škoľe aj doma pod kachlámi aspoň ten maľí hospodárski katekizmus pre všetečnú zábavku preúčajú, ňech takto začínajú: A, B, C, D, čo bolo chibné v hospodárstvú, ľepšé buďe.

Ze všetkích ^[28] tíchto príkladov víše viloženích nasľeduje to: Kdo je piľní a dobrého svedomá človek, vžďicki sa chiťí volajakéj statečnéj roboti. Ňech jednu ľebo druhú robí, ňech sa ľen statečňe a pocťive živí, vžďicki ho pán Búch požehná a preto, kto sa ňemóže s pluhom obracať, ňech ňezahálá, ňech ináč pracuje, ňech vihľedává své viživeňí, jako móže, bár z handrálskú píščelku, bár s pipkámi, bár s fajkámi ňech handluje, bár s kriváčki ľebo s kremeňi, bár ze zeľinkámi, bár s korénki, bár s pískom ľebo s hľinkámi ňech kramári, ňech ľen pri tem vždicki rozmíšlá, jako bi, kďe bi móhol volačo na svúj ľepší, spravedľiví a poctiví zisk obráťiť, abi jeho práca darebná ňebola.

Spituváňí. Čo viznamenává chlapského hospodárstvá katekizmus?

Odpoveď. Chlapského hospodárstvá katekizmus viznamenává vinaučuváňí v poľném aj domajšém hospodárstvú chlapovi potrebném.

Spituváňí. Čo ešče dáľej viznamenává chlapskí katekizmus?

Odpoveď. Tak sa téš menuje táto obecná kňižka, která toto chlapského hospodárstvá vinaučuváňí v sebe obsahuje.

Spituváňí. V koľko hlavních částkách predkládá sa v temto katekizmusi chlapského hospodárstvá vinaučuváňí?

Odpoveď. Chlapského hospodárstvá vinaučuváňí predkládá sa v temto katekizmusi v peťi hlavních částkách aj v jedném prídavku.

Spituváňí. Které sú tí peť hlavňé částki?

Odpoveď. Prvňá je o jaťeľinách, druhá o ozimních zrnách tvrdéj žatvi. Treťá o jarních zrnách makéj žatvi. Štvrtá o strovách. Pátá o hnojoch. Prídavek je o dobrém úžitku vipáľeného trungu.

Spituváňí. Čo znameňá verňe a spravedľivé po chlapskí hospodáriť?

Odpoveď. Spravedľive po chlapskí hospodáriť znamená, v tích peťi menuvaních hlavních částkách dobrú vedomosť mať a podla ňéj s pomocú božú najprv na česť a chválu boskú, potom pre svúj, téš pre bľížného osoch všetkím možním spúsobom každú chlapskú prácu piľno a bez škodi vikonávať, bár je ona v rozkazu vrchnosťi spísaná, bár ňé.

Spituváňí. Čo je potrebné každému rozumnému človeku veďeť, kterí chce biť ľebo pre seba ľebo pre druhého hospodár?

Odpoveď. Každému takému človeku potrebno je, abi veďel v čas ráno stávať, Bohu sa pomodľiť, svojé i svojéj čeládki práce jemu obetuvať, abi veďel čeládki robotu rozkázať. Téš abi veďel v ľeťe i v zime zdravú i ňezdravú lichvu dobre opatruvať, sám sebe pluch i vúz napraviť, hospodárskí drevení rád spraviť, abi veďel orať, sáť, kosiť, žať, kopi a kríže skládať, zvážať, mláťiť, zrno ochráňiť a šanuvať, strechi téš prikrívať.

Spituváňí. Krem tíchto víše viloženích vedomosťí, čo má ešče každí piľní hospodár veďeť a zachovávať?

Odpoveď. Má ešče veďeť dáľej, kedi sa začíná jar, leto, jaseň, zima. Má veďeť téš obecné pomerkuváňí v každém mesíci, pomerkuváňí na čase mesícovích štvrťí. Kedi nastává která štvrť, v kteréj štvrťi je mesíc na zrostu ľebo na schodu. Má veďeť pomerkuváňí pri víchodu a západu slnka; téš náturu štirech živlov. Má dáľej véďeť, koľko je do roka mesícov, koľko tídňov, koľko do roka ďňí, koľko v každém mesíci ďňí, o koľci hoďinách v každém mesíci vichádzá ľebo zapádá slnko, jak dlhí je v každém mesíci ďeň ľebo noc, do jakého ňebeského znaku kedi stupuje mesíc ľebo slnko. Mal bi veďeť náturu planétov aj ňebeskích znakov, téš obecné hospodárské pozoruváňí v prvňéj stránke viložené. Dáľej má veďeť piľní hospodár, které sú užitečné vetri a které keďi sú škodlivé. Takéto vedomosťi mnoho dopomáhajú k užitečnému svetskému hospodárstvú, obzláštňe jestľi podla ňích stará sa hospodár, abi sa z rána, z večera (nadevšetko ve sváték) duchovného hospodárstvá aj zé svojú čeládku ňespusťil.

Spituváňí. Čo ešče vícej každému piľnému hospodárovi potreba je veďeť?

Odpoveď. Jaké má práce vykonávať v každém mesíci 1) na poľi, 2) v zahraďe, 3) ve ščepňici, 4) ve vinohraďe, 5) v horách, 6) pri lichve, 7) pri kríďeľném hidu, 8) pri včelách, 9) pri ribách, 10) pri dome, 11) mal bi veďeť vikládať každích pamatľivích mesačňích ďňov prognostiku.

Spituváňí. Je ľi vícej obzláštních zrostóv zemskích rostľín?

Odpoveď. Obzláštní zrosť úrodi aľebošto zemskéj rostľiňi toľiko jeden je.

Spituváňí. Čo je zrosť úrodi každéj rostľiňi?

Odpoveď. Zrosť je čerstvé nad zemu rozšíreňí a vivíšeňí jakéjkoľvek rostľiňi.

Spituváňí. Je ľi vícej podstatních částek rostľiňi?

Odpoveď. Podstatné částki každéj rostľiňi sú štiri.

Spituváňí. Jako sa menujú tí štiri podstatné častki rostľiňi osobitňe?

Odpoveď. Ti štiri podstatné částki rostľiňi, které její prirodzení zrosť posiľňujú, menujú sa osobitňe: 1) k rostľiňe náturi potrebná vlaha, to jest voda, 2) sóľ, to jest potrebná saňitra, 3) oľej, to jest ľen jejéj náturi potrebná omasta, 4) obzláštná pre každú úrodu zem.

Spituváňí. Jako sa menujú každéj rostľiňi tí štiri podstatné částki vespolek?

Odpoveď. Najpotrebňejšá matéria zrostu.^[30]

Spituváňí. Skrz čo viznává pracovití človek, že zachovává náučení pilného hospodára?

Odpoveď. Pracovití človek viznává a zachovává naučeňí piľného hospodára skrz to, keď z rána bere sa piľno do roboti a pri jejéj počátku vzívá na pomoc jedného Boha v najsveťejšéj trojici, keď sa z modľidbu bere do práce.

Spituváňí. Po čem sa zevňítrňe poznává piľní hospodár?

Odpoveď. Po tom, keď má dobre usporádaní dom, dvúr, stodolu, úkoľe, čistotné maštaľe, keď má dobrú poslušnú čeládku, keď jéj piľno dohľídá, keď má čistotnú, zdravú, robotnú lichvu, keď má dobrí hospodárskí rád.

Spituváňí. Ešče po čem sa poznává piľní a chvaľitební hospodár.

Odpoveď. Po tem, keď po jeho práce poznať, čo sa samo chváľí, totišto dobre pohnojené, dobre zorané, zasáté, zapravené roľe, pekné na ňích úrodi, dobre vičiščené, opravené lúki, saďi, dobre virobené zahraďi, vinohraďi. Kďe toto víďať, tam je poznať, že aj pri počátku aj pri koňci tích práci prebívá boské požehnáňí Boha Otca, Sina i Ducha svatého.

Spituváňí. Čo viznamenává ženského hospodárstvá katekizmus?

Odpoveď. Ženského hospodárstvá katekizmus viznamenává vinaučuváňí v poľném aj domajšém hospodárstvú ženskéj osobi potrebném.

Spituváňí. Čo ešče dálej viznamenává ženskí katekizmus?

Odpoveď. Tak sa téš menuje táto obecná knižka, která toto ženského hospodárstvá vinaučuváňí v sebe obsahuje.

Spituváňí. V koľko hlavních částkách predkládá sa v tomto katekizmusi ženského hospodárstvá vinaučuváňí?

Odpoveď. Ženského hospodárstvá vinaučuváňí predkládá sa v tomto katekizmusi v peťi hlavních částkách aj v jedném prídavku.

Spitováňí. Které sú tí peť hlavné částki, po kterích sa poznává piľná gazďina?

Odpoveď. Prvňá: po svojém piľném ranostaji a čistotnéj oďeve; po svojích čistotních ďítkách. Druhá: po svéj čistotno uklúďenéj izbe, kuchiňi, komorí, po čistotném kuchinském rádu. Treťá: po svojích poslušních a čistotních služebních ďívkách, aj po tem sa poznává piľná gazďina, keď na služebné ďívki všetki domajšé práce ňespoľíhá, aľe keď jích sama z rána, z večera piľno dohľídá. Štvrtá: poznať ju téš po píľném a dobrém šiťú, praňú, kucharstvú, pečeňú. Pátá stránka ženského hospodárstvá je tá, s kteréj gazdiňu poznať piľnú, keď v ľéťe piľno kravičkí, kurátká, husički a inší kríďeľní hid téš dobre opatruje. — Prídavek jejího piľného hospodárstvá je veľmi potrební tento, abi nazbírala v léťe do Jána mnoho másla a v zime do hromníc mnoho prádla, to jest prádze.

Jestľi^[32] si žeňi v prvnéj hoďinki druhého večera predkládaľi ženské hospodárství s prvňéj stránki téjto kňižki, ňech v druhéj hoďinki začňe učiteľkiňa vikládať naučení z druhéj stránki, ku príkladu takto jako nasľeduje:

Spituváňí. Poveď nám ti, Magda Vozáriková, jako sa volá tento mesíc, v kterém bívá svátek svatéj Lucie, máme ľi sa na ten deň prasľice zdržať? Móžemeľi ten večer semká sa zénďiť na prádku? Je ľi to pravda, že s. Lucia bere aľebo rozdává vreténka?

Odpoveď. Odpovedá Magda: Aj já som to čúvala, aľe som sa o tem pítala jednúc našého p. farára, je ľi temu tak, aľe keď bi sťe vi boľi jeho pekné naučeňí čuľi, které ón mňe tedi dával, asnáď bi boľi téš vám, tak jako mňe vlasi stávaľi. Ón karhal a stráfal mňa, že bi to ból hrích od jednéj každéj, která tak potupňe o téj veľkéj s. mučedľňice hovorí a doveruje, že jéj ňeucťivosť robí; že to ňeňí pravda, že bi s. Lucia vreténká brala ľebo rozdávala, že je to taká darebná ženská klebeta, jako keď sa volakterá posťí k s. Ondreju, abi frajírov mala. Také sú téš inšé darebné klebeti, ženské poveri, ňeužitečné aľe radnéj čari, které mnohé gazďiňi robívajú ľebo na ščedrí večér ľebo vánočné svátki s tím madom, s cesňekom, z oplátkámi ščedrého večera, pri lichve, pri kravách, pri husách, keď to lichve aj kríďeľnému hidu dávajú zésť aj v zime aj z jaru, keď mu to do potravi míšajú.

Povedal mi p. farár, že sloboda je nám prásťiť, šiť, prať aj inšú jakúkoľvek robotu robiť, bár na sv. Luciu, bár na ďeň kasíruvaného svátku, bár v sobotu, ľen v zasvaceném svátku ňé. Potom mi podal tento lajster napísaní, kterí ón dal pre nás do téjto kňižki vitlačiť, abi sme si ho mi aj naší chlapi ve svojich schádskách čítavaľi, abi sme sa od darebních poverí, od hríšních čarov a babóň odučiľi, že všetki títo nasľedujícé povedački sú darebné kľebeti, hríšné babské poveri, abi sme jím ňeveriľi, že:

Keď s tú vodu, s kterú sa teplé pecni s peci vibrané umívaľi, pokropí staveňí aj maštaľe, že…

Keď která dá vánočňí cesňek húserovi zesťiť, že…

Keď kvočku v koši prikrije z bílú šatu, že…

Keď viláhnuté kurence dá do klobúka, že…

Keď zamknutí zámek podhoďí pod nohi z jaru idúcéj lichve ponajprv do poľa, na pašu, že…

Keď vánočním popelom kropí stromi, že ňebudu na ňích…

Keď koňárskím bičom ľebo z bičiščom viháňá sviňe, že koňe budú…

Keď bílú sobotu rozpúščajú zvoni a tedi volakterá okolo stavaňá zametá, že…

Keď veľkonočnéj šunki lopatku dá do strechi, ľebo zakopá do lúki, že…

Keď od svatojánského ohňa gbez zaňese do stodoľi, že…

Keď pavučiňi v púsťe ometá, že opadnú…

Keď, ida z vánočnéj iternéj, búchá na chľévi, že sviňe…

Keď, ida do prádki, vľeče na prostred izbi za sebú prasľicu, že…

Keď ohňu dává zesťiť trhanec ľebo sľíže, že…

Keď na škaredú stredu šije, praďe, ľebo fľekuje, že rukuvač…

Keď sa slobodné osobi na veľkí pátek kúpajú,… keď mľinárovi stávki ľebo jedna druhéj klučki obrezujú,… keď do studňi nahlídajú,… keď prede ďňom zori privítajú, že…

Keď turáňek na dvore kladú, že…

Keď hľedíček… štveraku jaťeľinu ľebo inšé, tak rečené ščasľivé zeľinki, korénki u seba nosit budú, že…

Keď oráča na cesťe s pluhom idúceho, krížom pres cestu preďénďe roba, že…

Keď služební oráč prínďe ponajpv z orački, abi ho z vodu obléľi, že…

Keď gazďina nechce dať ven z domu mléka aňi predať pred víchodom slnka aňi po jeho západu, že… atď.

Viprává ^[33] dálej Magda Vozáriková: To pána farára naučeňí pred ťímato darebňíma poveďačkámi začaté ten istí náš p. farár takto dokonával: že abi sa z nás žádná takéto ľebo inšé, tímto tu vipísaním podobné čari a boboňi vikonávajícá, ňevihovárala, že keď ona volačo takového robí, tedi na ništ zlé ňemisľí, že sa ešče pri tem modľí. Že o takíchto darebních poverách, abi sme jím maľi veriť, ništ nestojí písané v článkoch našéj vírí aňí v katoľíckém cirkevném ústném odevzdáváňú aňi v naších katekizmusoch. Ľen to abi sme veriľi, čo nás naší kňazi učá s tích predmenuvaních gruntoch a ňé také darebné, hríšné povedački od starích báb, od zlostľivích luďí vimisľené, rozchírené. Tobož povedal mnohoveľební pán, že modľidbu samo v sebe dobrú s takéj zléj príčiňi volakterá pri svojéj boboňi vikonává, hreší, že s ňú Boha radnéj pokúšá. Ano, modľidba sama v sebe ňišt ňeňi zlého, aľe tá úmiseľ, s kteréj to — ľebo inšé — z modľidbu bobonuje, je téš hrích. Potom, tá dúvernosť, tá víra, s kterú doveruje aj verí, že keď ten ľebo inší forťíľ, takí a takí kunšt vikoná, že sa jéj to a to staňe, čo žádá, téš je hrích. V takéj príhodi, keď bi sme čo kedi která chceľa probuvať, abi sme sa vžďicki prv p. farára opítaľi, je ľi to ľebo inšé, čo chceme robiť hrích, abi sme asnať taškím hríchom Boha ňeobraziľi, keď bi sme to urobiľi. To že je pravda, že sa volakedi bosorki kúpávaľi, mučiľi, páľiľi, aj ňevinné, obžalované osobi, aľe aj to že je pravda, že sa ve včulajších časoch tak lachko spravedľivé bosorki ňenachádzajú. Inšé je bosorství s tajnú mocu ďábľa vikonané a inšé je tajná u človeka vedomosť tajnéj príčiňi, druhému skritéj, která spúsobuje podla svéj prirodzenéj náturi, podla svéj tajnéj moci, ďivní, aľe preto spravedľiví skutek.

Spituváňí. Táto Magda mnoho nám viprává aj o tem, čo som sa nepítala. Poveď nám techdá ti, Illena Žmolková, jako sa volá ten mesíc, v kterém najvíce húsence kapú? Čo má pilná gazďina tedi vikonávať? Jaké práce na poľi, v zahraďe, pri kríďeľném hidu, pri lichve, pri dome? Jaké sú v tem mesíci o ženskích prácách prognostiki? Jako o temto, tak aj o druhích mesícoch móžú sa spituvať ženi, tak téš s treťéj ľebo ze štvrtéj stránki kňižki téjto. A jestľi bi která o volakteréj odpoveďi pochibuvala, ľebo bi chťela volačo proťivného predložiť do radi, to téš buďe každéj sloboda.