ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vydania slovenského prekladu nemeckého textu Kollárovej rozpravy o slovanskej vzájomnosti považujeme za potrebné z týchto hlavných dôvodov. Rozprava nevyšla ešte doteraz v slovenskom znení. Obsahuje závažné myšlienky, spojené s národnooslobodzovacím hnutím u nás. Predstavuje vážny pokus o priblíženie a porozumenie národov, na ktoré používa ako nástroj kultúrnu tvorbu. V našom vydaní sa okrem výkladu hlavných myšlienok budeme venovať skúmaniu citovaných prameňov a ich kritického rozboru. Preklad taktiež považujeme za jednu z možností vyrovnávať sa s bohatým odkazom diela Jána Kollára. Vydávame len preklad nemeckého textu, hoci by sa vyžadovalo kritické vydanie všetkých textov rozpráv a ich zhodnotenie. Nevydávame ani české znenia Kollárových rozpráv. Robíme tak preto, že preklad nemeckej rozpravy obsiahol text českých rozpráv a jednak preto, že materiály k vzájomnosti vydal Miloš Weingart v publikácii Rozpravy o slovanské vzájomnosti r. 1929. Weingart z rozpráv zaradil český text z Hronky 1836, nemecký text a český preklad J. S. Tomíčka z r. 1853. Okrem toho Rudo Brtáň v práci Vznik, vývin a verzie Kollárovej rozpravy o literárnej vzájomnosti vydal roku 1942 dovtedy nepublikovaný chorvátsky preklad českej verzie O slovestvenoj uzajamnosti meďu koľeni i narečji slavenskimi od Frana Kurelaca a ďalšiu verziu českého textu, uchovanú v Biblioteke Jagielloňskej. V preklade rešpektujeme Kollárovu interpunkciu a meníme ju len tam, kde to bezpodmienečne vyžaduje náš dnešný úzus, alebo ak ide o zrejmú tlačovú chybu atď. Súčasne sme sa usilovali o zachovanie Kollárovej terminológie, ak opäť neodporovala a nerozchádzala sa s dnešným stavom nášho jazyka. Poučenie sme hľadali v českom texte (H) Kollárovej rozpravy.

Uvádzame bibliografické údaje o všetkých známych vydaniach nemeckého textu rozpravy a jeho preklad v chronologickom poradí. Opierame sa o Bibliografiu Jána Kollára od J. V. Ormisa, pripravenú v ÚSL pri SAV.

1. Ueber die literarische Wechselseitigkeit zwischen den verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation. Von Johan Kollár. (Aus dem Slawischen, in der Zeitschrift Hronka gedruckten, ins Deutsche übertragen und vermehrt vom Verfasser). Typ. Trattner-Karolyi. Pesth 1837. V. 8°. 132 — (2) ss.

2. Ueber die literarische Wechseleitigkeit zwischen den verschiedenn Stämmen und Mundarten der slawischen Nation. Von Johann Kollár; Zwei te, verbesserte Auflage. Otto Wigand, (typ. C. H. Hoszfeld). Leipzig 1844. 8°. 100 — (2).

3. Ueber die literarische Wechseleitigkeit zwischen den verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation. — Weingart, Miloš, Ján Kollár, Rozpravy o slovanské vzájemnosti. Praha 1929, 31 — 165. Text 1. nemeckého vydania (1837) s vyznačením odchýlok v 2. vyd. (1844) je uverejnený paralelne s českým textom z r. 1836.

4. O literní vzájemnosti mezi rozličnými kmeni a nářečími slovanského národu od Jana Kollára. Dle zlepšeného vydání pod titulem: Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen der verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation vyšlého přeložil Jan Slav. Tomíček (typ. Jarosl. Pospíšil). Praha 1853. 8. (IV) — 82 — (2) ss.

5. O literárni vzájemnosti mezi rozličnými kmeny a nářečími slovanského národu od Jána Kollára. — Hlas IV., 1901/2, 167 — 74, 209 — 11, 241 — 3, 272 — 7, 301 — 6, 327 — 55. Odtlačený český preklad Tomíčkov (č. 4).

6. O literárni vzájemnosti mezi rozličnými kmeny a nářečími slovanského národu od Jana Kollára… preložil Ján Slav. Tomíček. — Weingart, Miloš; Ján Kollár, Rozpravy o slovanské vzájemnosti. Praha 1929, 169 — 228. Reedícia prekladu z r. 1853 s kritickými poznámkami.

7. Slavenska knjižavna uzajemnost (ot Joanna Kollara, s nemačkog.) — Srbska Pčela (kalendár) 1838, 82—9.

8. O literaturnoj vzaimnosti meždu plemenami i nariečijami slavianskimi. Sočinenije Joanna Kollára. — Otečestvennyja Zapisky 1840, sv. VII., odd. II., 1 — 24, 65 — 94.

9. O književnoi uzaimnosti izmedju rozliční plemena i narječija slavjanskog národa. Od Jovana Kollara. Preveo s nemačkog Dimitrie Teodorovič Typ. Knjaž. Serb. Knjigopečatnja. Beograd 1845. M. 8°. (17) — 28 (6) ss.

10. Kollar, Jan: O literackiej wzajemności szcepów i narzeczy sl. narodu. — Slowianin (Lwów) 1868, I., 43 — 51. Skrátený preklad podľa 2. nem. vydania (1844).

Okrem týchto vydaní je v Biblioteke Jagiellońskej v korešpondencii I. Kraszewského preklad z pera poľského buditeľa v Sliezsku Jozefa Lompu, O vzajemności Slowian. Preklad začína piatou kapitolou a je datovaný dňom 22. októbra 1861. Vychádza z nemeckej predlohy, ale je podstatne skrátený. Končí prekladom neúplnej kapitoly sedemnástej (W). Na preklad ktorí doterajší bádatelia neuvádzajú, ma upozornil prof. Zd. Hierowski z Katovíc. Preklad nebol publikovaný a ostal v rukopisnej pozostalosti J. Kraszewského. Jozef Lompa (29. VI. 1797 — 29. III. 1863) bol aj autorom básne Wzajemność Slawianów (1845). Alexander Widera v článku Lompa jako slowianofil (Zaranie śląskie, R. XVIII, r. 1947, č. 176, 177) píše o tom, že Lompa chystal uverejniť preklad v časopise Gazeta Polska alebo v časopise Bibliteka Warszawska. Lompov preklad jednak nie je úplný a jednak Lompa sám vpisoval niektoré svoje poznatky a poznámky k súčasnej dobe. O Lompovi okrem uvedeného čísla časopisu Zaranie śląskie je práca Janiny Ender, Józef Lompa, Zarys biograficzny. Katowice — Wrocłav 1947.

Za základ slovenského prekladu sme vzali vydanie z r. 1837 a prihliadali sme na opravy a doplnky z vydania z r. 1844.

Pri prekladaní nemeckého textu Kollárovej rozpravy o literárnej vzájomnosti narazili sme na množstvo údajov a citátov súvekej kollárovskej a predkollárovskej spisby domácich i cudzích autorov. Ide väčšinou o tú vedeckú literatúru, ktorú Kollár študoval pred napísaním rozpráv o vzájomnosti, čerpal z nej poznatky pre svoje filologické práce, o ktorú sa opieral pri zobrazovaní minulosti, prítomnosti i budúcnosti celého Slovanstva v Slávy dcere (vydanie r. 1832) a ktorú väčšinou cituje vo Výklade. Pri bližšom a pozornejšom skúmaní citátov z prameňov uvádzaných Kollárom narazili sme na skutočnosť, u vtedajších autorov nie neobvyklú, že citované miesta menil, doplňoval, a to tak, aby autor mohol citát čím lepšie a vhodnejšie využiť pre svoju argumentáciu. Preto sme sa usilovali preskúmať každý text cudzieho autora citovaný Kollárom a výsledky porovnania uvádzame poznámkach.