ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Chýrečná povesť sa šíri okolo polabských brehov,
tu, kde učený Foibos sídlo má so zborom múz;
túto lahodnú spevavú labuť, tohoto starca,^[35]
zástancu svätej viery, Rubigall, navštíviť máš.
Tvoja túžba a snaha navštíviť druha je správna,
semeno božskej mysle iste sa nachádza v nej.
Božský stvoriteľ ľudí, sám ľudský rod miloval najviac,
obraz večného otca, Kristus, to dosvedčil sám.
Pestovať priateľstvo tu je normou pre druhý život,
v ktorom nás večná láska spojí a pospolu dá.
Bohu si milý a starý priateľ po tebe túži,
preto mu prinesieš radosť, akú vie priateľstvo dať.
Je to nesmierna radosť tomu, kto dlhý čas túžil
stretnúť sa s učeným starcom, osobne čuť jeho hlas.
Takto aj Eneas zbožný sa kedysi s rozkošou veľkou
potešil z Helena svojho, uvidiac milú mu tvár.
Znalec vavrínov, Foibových veštieb a nebeských telies,
on bol útechou jeho, pokojom, nádejou bol.^[36]
Teba tu čaká pri vzácnych mužoch podobná priazeň,
podobná počestná rozkoš, dôstojnosť, chvála a česť.
Alebo si sa už po šťastnej obeti na more vydal,
už si uprostred cesty, chvátaš sem, Rubigall môj?
Onoho slávneho dňa ja prinesiem Bakchovi v obeť
veniec uvitý z kvetov, plný mu ulejem džbán.
Ktorýkoľvek ťa prinesie deň, ó vznešený básnik,
nech len priletí, prosím, rýchle ten šťastlivý deň.