Dielo digitalizoval(i) Petra Vološinová, Viera Studeničová, Peter Krško, Pavol Tóth. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 102 | čitateľov |
Sústavy hviezd, čo príroda tu i tam po celom nebi
roztrúsila a hviezdam umele rozostaveným
kázala vziať si tváre a podoby rozličných zvierat,
do troch nebeských častí si jasne zadeliť môžeš.
Prvé, s hviezdami červenej farby, drúžia sa vôkol
Zvieratníka, kým druhé sú na chladnom severnom nebi,
zatiaľ čo tretie sa nachodia ďalej, na južnej strane.
Hviezdy, čo Zvieratník tvoria v jeho dvanástich častiach,
to sú živočíchy a už som ich menoval inde.[1]
Niektoré z nich si získali mená, keď dostali sa im
zo známych príčin, a mená tie o ich význame svedčia.
Tých šesť z nich,[2] čo tlačia sa na mocnom Býkovom chrbte,
Gréci nazvali Plejádami a veľmi sú slávne,
dcéry to Pleionine. Ich otec Jupiter vzplanul
láskou k nim a zatúžil po nich aj Orion lovec;
stud však nad čisté hviezdy vyvýšil sestry a ony
bývajú v priestore neba a slobodným životom žijú.
Tých päť hviezd, čo vidieť okolo Býkovej hlavy,
volajú Hyadami; sú znamením obdobia dažďov;
podľa povesti vychovávali malého Bakcha.
Tá však hviezda, čo predchádza Blížence, Lédiných synov,[3]
volá sa Propus, bo vždycky ju pred nimi na nebi vidieť.
Ale aj tie, čo v súhvezdí Raka malátnym svetlom
jemný stvárajú oblak, tie hviezdy Ohradou zovú,
pretože vpredu i vzadu dva Somáre pelech tam majú.
Tá však hviezda, čo mihá sa v srdci zdatného Leva,
volá sa Levím srdcom a niekedy Kráľovskou hviezdou,
pretože tí, čo za nej sa zrodia, sa stávajú kráľmi.
Tá však hviezda, čo Astrea panna ňou dokola hýbe,
držiac ju v ľavej ruke, a bliká červeným svetlom
volá sa Klasom, a maličká hviezda, čo pri pravom krídle
Panny sa vinie, je Vinár. A potom sú za sebou štyri
hviezdy, čo Vodnár ich v pravici drží; tie Nádobou zovú.
V blízkosti nich sú Ryby; tým od chvostov na veľkú diaľku
šíria sa z oboch strán hviezdy len s mierne žiariacim svetlom.
To sú Lineoly; z nich tá, čo tiahne sa k juhu,
deväť má hviezd, kým severná z nich len piatimi žiari.
Veľká, nádherná hviezda, kde obe sa sťahujú v uzol,
volá sa Syndesmos v jazyku gréckom a v latinskom Nodus.
Do druhej skupiny patria na nebi severné hviezdy,
ktoré pred Zvieratníkom sú zavreté v Aiolských hradbách,
tam, kde Severák na rýchlych krídlach otriasa éter.
Hlavnou je Veľký voz, čo ním sa riadili Gréci,
s Malým vozom; tie oba v malých len kruhoch sa točia.
Suché sú, nevykúpané, bo žiarlivá Juno im morský
odmietla kúpeľ, a tak ich celkom zbavila práva
na more. Okolo nich Drak prechádza v závite veľkom.
Po nich Voliara vidieť a Korunu, Bakchovu lásku,
pred ktorou bojuje Engonasis a hoci je strašný
pre svoj kyjak, tu kľačí a bohov o pomoc vzýva.
Povedľa neho v žiarivých hviezdach Hadonos smelo
drží rukami Hada a zviera ho herkulskou silou.
Pravda, Hermova Lýra, čo vidieť ju opodiaľ za ním,
ostrými zvukmi ho pobáda do tohto ťažkého boja.
Koho by nedojala? Aj Labuť počúva toto
lahodné hranie a obdivujúc ho, okolo lieta.
Blízučko pri nej je Šíp, zdroj útech, a zdvíha sa Orol,
Jovov vták, a trošíčku za ním je obrovský Delfín.
Za ním je hviezdami posiata Predná časť súhvezdia Koňa,
alebo, ako to božskými ústami Hipparchos[4] riekol,
Pegas. A potom zas Kefeus[5] so svojou manželkou krásnou
oplakávajú strasti a tresty, čo na vlastné deti
priviedla šialená pýcha ich matky Kassiopeie,
keď si trúfala rieknuť, že vyniká nad nymfy krásou.
Netúžia ani oddať sa spánku a stráviť tak noci
netúžia ani dlhšie sa potešiť z kúpeľa v mori.
Len čo odídu spať, hneď do výšav nad zem sa nesú,
aby nám pripomenuli svoje útrapy dávne.
Tu totiž vidieť Andromedu, nešťastnú dcéru,
ako zo skaly visí, a Perzeus,[6] ženích jej, zvádza
o ňu boj a letiac až k žiarivým hviezdam, sa ku nej
spúšťa. Keď toľké nešťastie hanebný Vozataj[7] vidí,
cíti sám bolesť, a za jeho chrbtom zas Deltoton blúdi.
Potom je Vlasatica, čo kučerou Bereniky[8]
získala slávu, keď skrz Kallimacha[9] na nebo prišla. 75
Niektorým častiam týchto súhvezdí príroda dala
prednosti svoje a zásluhou týchto dostali mená.
Hviezda, čo nad lesklou nohou Voliara vidieť, sa volá
Arkturom, a najkrajšia hviezda v súhvezdí Lýry
volá sa Lýrou. A Perzeus nesie v ľavici hlavu
Gorgoninu a v pravici máva zahnutým mečom;
jeho hviezdy sú malé, no jasne vidieť ich žiariť.
Tá však plamenná hviezda, čo vidíme pri ľavom pleci
Vozataja, je hviezda povestnej Olenskej kozy,
ktorá chovala malého Jova na hore Ide,[10]
keď sa tam skrýval, bo otec[11] chcel si pripraviť z neho
jedlo a nevinným synom si nasýtiť pažravé brucho;
nesmierne po vláde túžil a zúril, bo myslel, že deti
zbavia ho vlády, a preto im kmásal zubami údy.
Preto sa Jupiter vychovávateľke odplatil nebom,
keďže si myslel, že jej je povďačný za svoje blesky.
Tie však dve hviezdy, čo Vozataj má na ľavej ruke,
voláme Kozliatkami; sú znamením obdobia dažďov.
Treťou skupinou hviezd sú súhvezdia na južnom nebi.
Patria sem hviezdy, čo okolo južnej osi sa krútia
za Zvieratníkom, a mne, keď nesmiernou rýchlosťou bežím,
ostáva jedine to, by riekol som stručne ich mená.
Z východných vĺn sa dvíha najsamprv ďaleko slávny
Orion lovec; sťa keby sa pozeral na oné hviezdy,
čo sa dvíhajú z mora; už nevie, že obkľúčil psami
vysoké stráne, ni nádej na korisť viacej ním nehne,
hoci stále čuť brechot, čo vietor ho zanáša k nemu.
Pri jeho nohách je Zajac; ten, nechcejúc do siete padnúť,
zrýchľuje beh, no moloský Pes vie rýchlejšie bežať,
otvára na korisť pysk a už-už si naňho chuť robí.
Prokyon vybral sa neskoršie za ním a cez všetky bralá
beží pomedzi skaly, súc za ním len niekoľko krokov,
či by ho nechytil prv a nezískal urvanú poctu.
Za nimi dvíha sa Argo; má jasne žiariace hviezdy,
či už preto, že po prvé viezla šumiacim morom
predákov gréckych, či preto, že na nej viezol sa Noe
so zborom Kristových ľudí a spasil sa pred veľkým hnevom
v čase, keď Stvoriteľ strašnými vodami zaplavil zeme
pre hriechy ľudí a odopretú mu povinnú poctu.
Za ňou je vidieť, jak sinú sa lesklé šupiny Hydry;
troch hviezd Zvieratníka sa dlhým dotýka telom.
Na prvom závite spočíva Pohár, kým na druhom konci
vznáša sa táravý Havran, čo kedysi prezradil tajnú
milenky[12] súlož, a hoci mal krídla belšie než labuť,
teraz sa zmenil; má černejšie perie než temnota nočná.
Blízko pri ňom je polomuž Kentaur, obluda čudná;
zatiaľ čo v pravici dolu chrbtom Štvornožca nesie,
v ľavici drží Tyrsos, čo čestným je odznakom Bakcha.
Dokola Oltár žiari horiacim kadidlom vonným,
oltár, čo giganti[13] odvahou svojou ho spravili slávnym.
Potom je Južná ryba, Žralok a pri Vode blízko
Vodnár a ďalej od Oriona v zákrute ostrej
tečúci Eridanus[14] a krásna Koruna južná,
ktorá sa zdrobnene podľa neba aj Nebíčkom volá,
podľa múdreho Hipparcha však sa volá aj Berlou.
Ale aj z týchto niektoré majú nazvania vlastné.
Prokyon volá sa hviezda, čo jagá sa v Prokyonovi.
Tá však hviezda, čo Veľkému psovi na hlave žiari,
volá sa dľa celku Psom, a je to Sírius žhavý,
lebo zásluhou neho sa zdvojuje páľava Slnka.
Hviezda, čo žiari na korme Argo, sa Kanopus[15] volá;
tým, čo sa na Rode dívajú na ňu, sa zo zraku stráca,
a ak možno ju vidieť, tak iba z vysokej skaly.
V slávnej Alexandrii však možno ju vidieť len takto:
sotva štvrtina z nej sa vynára nad horizontom.
Ale už dávam vám zbohom, vy jasné a žiarivé svetlá
krásneho sveta, nech žiarite v hocktorej nebeskej časti.
Aj vám, trojaké nebeské kruhy a pásma a pruhy,
ktoré ste toľko ráz mi nedali upadnúť do mdlej
ochablosti, lež k nebu moju ste pozdvihli myseľ,
zvábenú vaším ladom a dojatú lahodnou krásou.
Došli sme do prístavu. Nuž zbohom buď, sladučká múza
Urania, a ochraňuj moju mladučkú prácu.[16]
Vy však, mladíci milí, čo žičíte zábavným dielam
pieridských diev,[17] mi právom vencami ovenčte moje
spánky. Veď nežiadam predsa z vavrínu uvitý veniec
alebo z pyšnej palmy, bo vence takéto svedčia
šťastlivým pevcom; mne stačí mať veniec uvitý z listov
nízkej vŕby a spevom utíšiť parnaský hrebeň,[18]
ak mi len dovolí Apolón Foibos, tak ako sám túžim, 155
spievať okolo penejských polí,[19] a bude ma rátať
do počtu svojich a neodmietne mi nijakú sviatosť.
[1] A už som ich menoval inde. Rakovský doslovne prebásňuje Proklove slová (duodecim animalia, quorum nomenclaturas alibi diximus), ktorými sa asi odvolával na niektoré iné svoje dielo.
[2] Tých šesť z nich… Podľa gréckej mytológie ich bolo sedem a okrem jednej (Meropy), ktorej nejasné svetlo nevidieť, všetky boli manželkami alebo milenkami bohov.
[3] Lédiných synov, Kastora a Poluxa.
[4] Hipparchos, grécky matematik a hvezdár z 2. stor. pred n. l.
[5] Kefeus, mýtický aitiopský kráľ.
[6] Perzeus, syn Dia a Danay.
[7] hanebný Vozataj, Myrtilos. Prívlastok hanebný má preto, že sa dal podplatiť Pelopom a zradil svojho pána Oinomaa, ktorému pred pretekom s Pelopom vytiahol z voza zákolník.
[8] Berenike, manželka egyptského kráľa Ptolemaia Euergeta.
[9] Kallimachos, grécky básnik z 3. stor. pred n. l.
[10] Ida, pohorie na Kréte.
[11] otec, Kronos.
[12] milenka, Koronis, bola Apolónovou milenkou.
[13] giganti, synovia Zeme, ktorí povstali proti olympským bohom.
[14] Eridonus, grécky názov Pádu.
[15] Kanopus, podľa egyptského mesta Kanopa.
[16] moju mladučkú prácu, mladučkú so zreteľom na Rakovského vek za štúdií vo Wittenbergu.
[17] pieridské devy, múzy, pomenované tak podľa macedónskej krajiny Pierie.
[18] Parnas, hora v strednom Grécku, sídlo múz.
[19] Penejské polia, údolie v Tesálii.
— po latinsky píšuci humanistický básnik a vzdelanec Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam