Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Hugolín Gavlovič:
Škola kresťanská, s veršami zvázaná
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Rácz, Viera Studeničová, Pavol Tóth. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 249 | čitateľov |
(úryvok) [1]
… Dal sem ti Valaskú školu k mravom, k statečnosti,
a táto Kresťanská škola bude ti k svatosti.
Ale ju preto nečítaj, bys’ byl učenejší,
než abys’ byl v sobe lepší, a Bohu milejší.
Nevezneš z její čítání užitku žádného,
jak nebudeš polepšovať sám seba samého.
A buďto bys’ se naučil vše umení sveta,[2]
všecko za nic, jak bys’ trávil v zlosti[3] tvoje letá.[4]
(…)
Ovidius svoje verše do Ríma posílá,[5]
ale já teba do sveta, ó knižečko milá.
Kdokoliv te k sobe prijme, buď mu ku užitku,
o čtyrech posledních vecách mluv v jeho príbytku.[6]
[1] Úplný titul Gavlovičovho dedikačného príhovoru znie Darování Tretímu rádu Serafinskému (t. j. františkánskemu). Podobne ako Valaskú školu aj Školu kresťanskú venoval všetkým, ale „obzvláštne a nejvíce všem ctným a svého titulu hodným bratrúm a sestrám Tretího rádu Serafinského“. Členmi tretieho rádu (terciármi) sa mohli (a dodnes môžu) stať laici. Podľa reguly mali žiť v duchu evanjelia (čistota, poslušnosť, chudoba) a hľadať Krista v blížnych, najmä v sociálne a telesne zúbožených členoch spoločnosti. Nežili v kláštornej komunite a nenosili rehoľné rúcho. Dodržiavali pôstny a modlitebný režim, zdržiavali sa svetských prísah, vzdávali sa nosenia zbraní a pod. Duchovná starostlivosť o príslušníkov tretieho rádu patrila do misijnej pastoračnej činnosti františkánov, ktorí do jeho radov získavali členov šľachtických rodín a vzdelaneckých vrstiev i pospolité obyvateľstvo. V kláštore v Pruskom bol tretí rád založený v roku 1744, medzi jeho členov patrila aj šľachtičná Joanna Madočániová (Madocsány), rodená Motešická z Horoviec, kde Gavlovič od roku 1775 pôsobil ako dvorný kaplán.
[2] vše umení — všetky vedomosti, všetka učenosť sveta
[3] v zlosti — v hriešnom, nemorálnom spôsobe života
[4] letá — roky (života)
[5] Ovidius svoje verše do Ríma posílá: Rímsky básnik P. Ovidius Naso (43 pred Kr. — 17, resp. 18 po Kr.) bol po falošnom obvinení na vrchole svojej slávy vyhostený na čiernomorské pobrežie. Každoročne odtiaľ posielal svoje verše do Ríma v nádeji na znovuzískanie priazne mocných, mali mu teda priniesť istý osobný prospech. Gavlovič, naopak, zdôrazňuje, že verše svojej „knižečky“ posiela „do sveta“, aby slúžili k duchovnému prospechu všetkých jeho blížnych.
[6] o čtyrech posledních vecách mluv v jeho príbytku: o smrti, o poslednom súde, o pekle a o nebi. Náuka o posledných veciach človeka a o posledných udalostiach dejín spásy sa nazýva eschatológia.
Hugolín Gavlovič
— básnik, náboženský autor, najvýznamnejší slovenský literát predosvietenského obdobia, kňaz Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
