ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Izba u mešťanostu Pastrnáka.

Výstup I.

Trieznila (sedí vpravo u šijacieho stolíka), Hrdoška a Cifroňka vľavo na pohovke, vyzerajú von oknom), pozdejšie Popelka.

HRDOŠKA (volá): Popelka, moju kávu!

CIFROŇKA (volá): Popelka, moje topánky!

TRIEZNILA (volá): Popelka, moje šaty!

POPELKA (príde, nesie všetko troje): Už idem, už som tu. Prosím vás, majteže shovenia trochu. S mojima dvoma rukama nemôžem naraz vyplniť všetky vaše rozkazy.

TRIEZNILA: Ešte že čo? Ak iste si zase zaspala?

POPELKA: Nezaspala som, mamička! Ale som veľmi ustatá. Nedivte sa na tom. Skoro celú noc som bola hore; naštiepala som za dve náručia triesok.

HRDOŠKA (pije kávu): Fuj, jaká je toto planá káva!

CIFROŇKA (obziera topánky): Pozri, jako si mi tieto topánky vyleštila! Samé blato. Hneď by som ti ich o hlavu otrepala.

TRIEZNILA: A tieto moje šaty! Či to tak perú práčky? Haňbi sa, ty daromnica!

POPELKA: Keď len všetko ja sama robiť musím, mamička! Prečo že mi i moje sestry nepomáhajú? Ony si tu vysedujú v teplej izbe, so založenýma rukama na mäkkej pohovke, alebo vyzerajú von oknom. Ja ale celý deň musím byť v kuchyni okolo varenia, a robiť, tak že mi krv za nechty zachádza… A — ó Bože! jako je tam vonku zima. Ani len perinku mi nedá mamička zakryť sa na noc. Ak nechcem zamrznúť, musím si ľahnúť na teplý popol a ležať na ňom.

TRIEZNILA: Jako sa ty opovážiš porovnávať sa s tvojimi sestrami?

HRDOŠKA: Či ty vari si taká pekná ako sme my?

CIFROŇKA: Ty pľuhavé Popelča!

HRDOŠKA: Alebo tak krásne spievaš ako ja?

TRIEZNILA: No, čo tu postávaš ešte? Marš do kuchyne variť obed. Otec sa dneska navráti zo svojej dlhej cesty domov a bude iste hladný. Daj si pozor, aby ti pečienka neprihorela.

POPELKA (ide, pre seba): Ó táto moja planá macocha! Z tej pečienky, ktorú ja pripravím, dostanú moje sestry istotne tie najlepšie kúsky, mne ale dostanú sa len kosti. (Preč.)

HRDOŠKA: Tá naša Popelka začína akosi mudrovať.

CIFROŇKA: Mamička! Vy ju nedržíte dosť prísno.

TRIEZNILA: Počuj drahušká! Musím mať trochu ohľad na otca. Ona je predsa jeho dcérou a spytáva sa ma často na ňu, čo robieva a jako sa chová. Keby som s pastorkyňou mojou celkom tak zachádzala, jako to zasluhuje, ona by naposledy žalovala otcovi, a to viete, že jej ten vždy stranu drží.

HRDOŠKA: Ó, naprav to, Bože!

CIFROŇKA: Veru, veru!

POPELKA (vbehne dnu): Otecko ide! Náš drahý otecko.

TRIEZNILA (zlobive): Ty pochablica! Či to tak poriadni ľudia chodia do izby? (Hrozí jej).

Výstup II.

Predošlí. Otec.

OTEC: Dobrý deň vám moji drahí, žienka a dietky! Tu som konečne, chvalabohu! z mojej dlhej cesty.

TRIEZNILA, HRDOŠKA, CIFROŇKA, POPELKA (objímajú ho a bozkávajú): Vítaj milý manželu! Vítajte drahý otecko!

OTEC (položí kufor na stôl): Každej z vás doniesol som voľačo krásneho. (Vyníma z kufra). Tebe, milá manželka, túto hodbábnu látku na šaty. Tebe, Hrdoška, túto zlatú reťaz na hrdlo. Tebe, Cifroňka, túto zlatú brazletňu a tebe, Popelka, to, čo si si vyžiadala.

POPELKA: Ratolesť z peknej ružičky.

OTEC (podá jej ju): Tu ju teda máš.

POPELKA: Pekne vám za ňu ďakujem, milý otecko.

TRIEZNILA: No, čo s tou bezcennou ratolesťou budeš robiť?

POPELKA: Zasadím ju na hrob mojej drahej matky, ktorý vy bez všetkej ozdoby nechávate.

HRDOŠKA: A… fuj!

CIFROŇKA: Čo nás je po tvojej matke!

OTEC (ku Popelke): Poneváč si si len tak skromnú vec doniesť kázala, Popelka, doniesol som ti ešte tento zlatý prstienok. (Ukazuje jej ho).

TRIEZNILA (vychytí mu prsteň): Čo že? Tak drahý a vzácny prsteň chceš dať tejto Popelke? Taký som si ja už dávno mať žiadala. Popelka by ho len v popele ztratila. (K nej). Choď do kuchyne a dones jedlo!

POPELKA (pustí sa do plaču): O, táto mrchavá macocha! (Preč).

OTEC: Milá manželka! Vidím, jako tvrdo nakladáš tým úbohým dievčaťom.

TRIEZNILA: Tak ako si zasluhuje.

HRDOŠKA: Otecko! Popelka je lenivá.

CIFROŇKA: A ktomu aj veľmi paškrtná.

TRIEZNILA (pozerá von oknom): Aha, tu vidím jednoho pána z kráľovského palácu rovno sem ísť do nášho domu.

OTEC (pozre oknom): Však je to kráľovský komorník!

TRIEZNILA: Ba čo ten ozaj u nás chce?

Výstup III.

Predošlí. Kráľovský komorník.

KOMORNÍK (s poklonou): Dobré ráno, vzácne panstvo!

VŠETCI (skočia oproti nemu): Prosíme!

KOMORNÍK: Pane mešťanosta! Donášam vám, vašej milosťpanej a vašim slečnám dcéram pozvanie z kráľovského dvoru na veľký bál čili ples, ktorý sa dnes vydržiavať bude v kráľovskom paláci.

TRIEZNILA: Ó, to je pre nás neslýchané šťastie a veliká česť!

OTEC: Jako prichádzame k tejto milosti?

HRDOŠKA: Jeho Jasnosť pán kráľ hádam počuť ráčil o našej kráse.

KOMORNÍK: Kráľov syn, princ Miloslav, upadol do veľkej ťažkomyseľnosti. Dľa mienky a výpovedi dvorného lekára sa mladý princ z tejto nemoci skôr nevylieči, iba keď sa ožení. Z ohľadu toho majú sa všetky panenky z celého kráľovstva, všetko jedno či chudobné či bohaté, ustanoviť do palácu ku veľkému plesu. Tam z pomedzi všetkých vyvolí si princ jednu za budúcu svoju manželku a s ňou hneď aj svadbu zadrží.

HRDOŠKA: Tak si iste mňa vyvolí.

CIFROŇKA: Eh, čoby teba; veď si ty priškuľavá.

HRDOŠKA: A ty — ty že si jaká? — Kuľhavá, škrapatá!

KOMORNÍK: Sú-li slečinky tieto všetky vaše dcéry, pane mešťanosta?

TRIEZNILA (chytro): K službám, pane komorníku!

KOMORNÍK: Ale mne sa zdá, že máte ešte tretiu dcéru.

TRIEZNILA: Máme, máme, ale to je len také Popelča, ktoré sa ľudom ani na oči ukázať nemôže.

KOMORNÍK: No, keď je tak, teda ani ja ju nepotrebujem videť. Ráčte sa teda na ten ples schystať; punkt o siedmej hodine večer príde pre vás dvorný koč. Porúčam sa! (Preč.)

HRDOŠKA: Ó, jaké šťastie! My máme ísť na kráľovský ples!

CIFROŇKA: A k tomu ešte do kráľovského palácu!

TRIEZNILA: Deti! my sa na ten ples musíme čo najlepšie pristrojiť a čo najpeknejšie naobliekať (Volá). Popelka, dones mi moje hodbábne šaty!

HRDOŠKA: Popelka, moju mantilu a evelastínové topánky!

CIFROŇKA: Popelka. môj klobúk a celý šmuk!

Výstup IV.

Predošlí, Popelka.

POPELKA (príde): Tu som už tu, tu, tu! A načo sú vám všetky tieto veci?

HRDOŠKA: Ideme na bál.

CIFROŇKA: Áno, veru na bál, do kráľovského palácu!

POPELKA: A či aj ja smiem ísť s vami?

HRDOŠKA: Ú ty ošklivá popelválka! vari medzi parádne dvorné krásavice?

CIFROŇKA: Ó ty špata jedna!

POPELKA: Prosím vás, milá mamička, dovoľte mi tiež ísť na ten ples, aspoň na jednu hodinku. Podívala bych sa tam, však len tak z ďaleka, na tých hrdých pánov a vyzdobené paničky a trochu rozveselila sa pri krásnej muzike.

TRIEZNILA: Čo že? Vari si sa zpochabila? Choď mi z očí?

OTEC: Ale, milá manželka, dovoľ jej tiež ísť.

TRIEZNILA: Dobre, keď to tvoj otec žiada, dovolím ale len pod tou jednou podmienkou, že mi za hodinu na čisto pooberáš za vahan šošovice, ktorú teraz do horúceho popola vysypem. Budeš-li s tým hotová za hodinu, potom môžeš ísť s nami.

POPELKA: Tak veru z mojej radosti nebude nič!

Opona spadne.