ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na ulici.

Výstup I.

Komorník, Trieznila, Hrdoška, Cifroňka, mešťanosta, iné panny, ľud.

KOMORNÍK: Prosím, nech čuje každý, komu slyšať treba. Kráľovský rozkaz. Každá panna, jedna za druhou nech sprobuje túto sklenú črievičku. Shodne-li sa ona na nohu jednej z vás, tú hneď jakožto nevestu princa Miloslava odvediem do kráľovského palácu.

JEDNO DIEVČA (probuje): Škoda preškoda, ja ju nemôžem obuť.

DRUHÉ DIEVČA (probuje): Ani ja! Ej, čiže by som sa rada stala princeznou!

TRIEZNILA (k Hrdoške a Cifronke): Teraz vy probujte! Jedna z vás ju musí obuť!

HRDOŠKA (probuje, naťahuje): Mne je krátka.

CIFROŇKA (probuje a naťahuje): Mne je úzka.

MEŠŤANOSTA: Pane komorníku! Ja mám ešte jednu dcéru, nechceli by ste ju videť?

TRIEZNILA (rýchle): Ale veď pán komorník dobre vie, že je to tá špatná Popelka, čo sa ani na oči ľudom ukázať nesmie.

KOMORNÍK: Všetko jedno, špatná, nešpatná. Ja som dostal prísny rozkaz, každému dievčaťu, a čoby ona bola ktokoľvek, túto črievičku dať oprobovať. Preto zaveďte ma ku nej, pane mešťanosta!

MEŠŤANOSTA: Ráčte, prosím, za mnou ísť!

HRDOŠKA: Ha, ha, ha, Popelka! ha, ha, ha, princezná!

CIFROŇKA: To je ku smiechu!

(Všetci preč.)

Premena

Kuchyňa.

Výstup II.

Popelka (v sukničke). Pozdejšie mešťanosta, Trieznila, komorník, Hrdoška, Cifroňka, ľudia.

POPELKA (sama): Dobré holúbky zase pooberaly mi namiesto mňa šošovicu z popola. Teraz už po svojom návrate z plesu moja planá macocha snáď ma už len nezapre do pivnice o hľade a smäde. Hľa, tu ide!

TRIEZNILA (príde): Chytro ber sa, Popelka! Ukáž tomuto pánovi tvoju nemotornú nohu.

POPELKA (pre seba): Hľa, hľa! pán z kráľovského palácu. Videla som ho na plese.

KOMORNÍK (podá jej črievičku, ktorú ona s ľahkosťu obula): Ó zázrak nad zázraky! Ľudia, podívajte sa. Sklená črievička hodí sa tejto panne jakoby jej ju ulial na nohu. Hurrá! Popelka a žiadna druhá bude dľa rozkazu pána kráľa princovou manželkou!

POPELKA: Ó, to je radosť prenesmierna!

MEŠŤANOSTA: Vidíš, Popelka! Ty si si to šťastie aj zaslúžila.

TRIEZNILA: Mňa tu pukne od zlosti!

HRDOŠKA: No veru, budeže ti mi Popelka s jej sodranýma rukama predstavovať peknú princeznu!

CIFROŇKA: To je k smiechu!

KOMORNÍK: Teraz, prosím, nasledujte ma všetci a poďte do kráľovského palácu!

Opona spadne.