ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kuchyňa.

Výstup I.

Popelka, neskôr Trieznila.

POPELKA (drží v ruke holuba a hladí ho): Ó môj drahý a krásny holúbku, jakože sa ti mám za to poďakovať, že si s tvojimi súdruhami na miesto mňa pooberal šošovicu z horúceho popola. (Bozká ho). Všetko je hotové. (Ukáže na vahan). Teraz už i ja budem môcť videť kráľa a tie vyzdobené dvorské dámy. Chvalabohu!

TRIEZNILA (vstúpi): Pooberala si už tú šošovicu?

POPELKA: Áno, mamička! Tu na vahane je čistá šovica. Pravda, že teraz už budem môcť ísť na ten ples?

TRIEZNILA: Ha, ha! čo si myslíš? Vari máš k tomu súce šaty! V tejto roztrhanej sukny by ťa tam vyhodili predo dvere. Ty zostaneš len doma, tu v kuchyni, kam patríš a cez noc zase obereš za štyri vahani šošovice z popola. Jestli ale tú robotu do rána nespravíš, tak ťa ráno zaprem o hľade a o smäde do pivnice! Rozumieš? Tak! (Preč).

Výstup II.

Popelka (sama). Pozdejšie Vila.

POPELKA: Ach Bože, prebože! jak nešťastná som ja! Moje sestry krásne vyobliekané a vyšperkované pôjdu teraz na bál, do kráľovského palácu a budú tam videť mladého a krásneho princa, a ja tu v roztrhanej sukni oberať musím šošovicu z popola! Ach Bože, kto by mne úbohej spomohol?

VILA (vstúpi): Ja! Ja ti spomôžem, milá Popelka!

POPELKA (udivene): Kto si ty?

VILA: Ja som Vila, ochranný duch všetkých dobrých detí, ktoré majú zlé macochy. Popelka, ty si dobré dieťa. Nosíš pamiatku svojej nebohej matky v srdci. Oná ružová ratolesť, ktorú si na hrob svojej mamičky zasadila, narástla v mohutný ružový ker. Poď ta! Na tom ružovom kri najdeš krásne slniečkové šaty, v ktorých bezpečne môžeš ísť na ples do kráľovského palácu. Popelka, moje dobré dieťa, nasleduj ma!

(Obe preč.)

Premena

Ružový ker na hrobe Popelkinej matky.

Výstup III.

Popelka, neskoršie Vila.

POPELKA (obdivuje ker): Ó zázrak! Na jaký krásny ružový ker vyrástla malá ratolesť, ktorú som na hrob drahej mojej mamičky zasadila! Vila, môj ochranný duch, riekla mi, že na tomto kre najdem slniečkové šaty. (Ide za ker.)

VILA príde a počne spievať. Hudba sprevádza jej spev. (Preč.)

POPELKA (výnde z poza kru v krásnych slniečkových šatách): No, takto už teraz bezpečne môžem ísť na ples do kráľovského palácu! Kto však ukáže mi cestu a doprovadí ma ta?

VILA (na krásnom kočári, ktorý dva labute ťahajú): Ja, milá Popelka!

POPELKA (udivene): Ach, to je čarokrásny povoz!

VILA: Tieto labute zavezú ťa do kráľovského palácu, a na svoj čas ťa opäť privezú domov. Ale najprv sľúb mi, že nikomu nevyzradíš, kto si a z kade si prišla. O pravej polnoci musíš ples zanechať a čo by ťa tam ako zdržovali, a čo by sa ti tam akokoľvek ľúbilo. Popelka, to ti pripovedám, že ja len poslušným deťom pomáham. Teraz sadni si na kočár.

POPELKA (sadne si do kočára, labute ju tiahnu preč.)

Opona spadne.