ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nádherná dvorana v kráľovskom paláci.

Výstup I.

Trieznila. Mešťanosta. Hrdoška. Cifroňka.

OTEC (prichádza): No, moje milé, jako že sa zabávate?

HRDOŠKA (mrdne plecom): Ach, otče, skoro nijako!

CIFROŇKA: Nudíme sa tu veľmi, tatinko!

TRIEZNILA: Ach, jako by sa tu aj mohly naše deti zabávať, keď sa princ ani len neuchne o ne.

OTEC: Ale veď som videl princa s našou Hrdoškou valčík tancovať.

TRIEZNILA: To bolo len z prvu. Od toho času ale, ako tá cudzia dáma sem prišla, má princ oči len pre ňu.

OTEC: Je pravda! Princ tancuje a zabáva sa len s tou cudzou dámou.

HRDOŠKA: Ale ona veru nenie bárs tak pekná, ako ju všetci chvália.

CIFROŇKA: Mne jej tvár prichodí jakási známa. Ako keby som ju už bola videla voľakde. (Všetci preč.)

Výstup II.

Kráľ a kráľovna.

KRÁĽ: Poznáte-li tú cudziu dámu, pani kráľovna?

KRÁĽOVNA: Nepoznám ju, ani nikto z nášho dvoru.

KRÁĽ: Ona je ale na každý pád princezna.

KRÁĽOVNA: Áno, ona má toľko pôvabnosti a tak krásne držanie pri sebe, čo len jedna kráľovská princezná mať môže.

KRÁĽ: Ona je okúzlujúca krásavica. Čo myslíte, pani kráľovna, vyvolí-li si ju náš princ Miloslav za manželku?

KRÁĽOVNA: Mne sa všetko zdá, že áno. Jeho oko spočíva len na nej. Iných slečiniek si ani nevšíma.

KRÁĽ: Tak teda možno, že sa splní moja túžba. Ja som už starý a rád by som moje kráľovstvo synovi princovi Miloslavovi odstúpil. Ale to sa dľa našich zákonov stať môže len vtenkráť, keď sa princ ožení.

KRÁĽOVNA: Vďaka Bohu, tak potom asnáď opustí nášho princa i jeho ťažkomyseľnosť. Však pozrite, pane kráľu, tu hľa idú oba.

Výstup III.

Predošlí, princ Miloslav, Popelka.

PRINC (ku Popelke): A tak teda moja krásna, neznáma, predsa len nepovieš mi svoje meno?

POPELKA: Nie, ctený princu, môj sľub to nedovoľuje.

PRINC: Ale ja ťa za to pekne prosím.

POPELKA: Ja som poslušnosť prisľúbila a ten sľub i zadržím. Avšak, ctený princu, prosím vás za pohár vody. Horúčosť v tanečnej dvorane zapríčinilo mi bolenie hlavy.

PRINC: Ó Bože! ty si mi snáď ochorela?

KRÁĽ: Hneď dám povolať lekára. (Preč.)

POPELKA: Len pohár vody! To ma občerství.

PRINC: Ja, ja sám ti ho donesiem… (Preč.)

KRÁĽOVNA: A ja pošlem moju komornú na pomoc. (Preč.)

Výstup IV.

Popelka (sama). Pozdejšie Vila.

POPELKA: Keď sa premilý princ s pohárom vody navráti, ha, kde ja už vtedy budem! Mňa tu viac nenajde. S odbitím dvanástej hodiny musím z tadeto preč. Nikto nesmie zpozorovať môj odchod. (Bije 12 hodin.) Ha! už práve bije 12. hodina.

VILA (s povozom labutím): Popelka! Už som tu pre teba.

POPELKA: Ach škoda, preškoda krásnej zábavy! Ja sa z tohoto plesu navrátiť musím do mojej studenej kuchyne. S Bohom krásny princu! S Bohom ostante vy elegantní páni a panie, slečny a mladíci! Kto vie, či sa dakedy ešte uvidíme. (Vstúpi do kočára a s Vilou preč).

Výstup V.

Princ (s pohárom vody na zlatej tácni), dvorný lekár (s druhej strany).

PRINC: Tu, krásna princezná, donášam ti vodu i limonádu… Ach! kam že sa podela?

LEKÁR: Kto mňa tu potrebuje, princu?

PRINC: Tá bájočná neznáma, pane lekáru. Lež kde ju teraz najdem? (Volá na vonok.) Cudzia princezná zmizla! Hľadajte ju, a prehľadnite celý kráľovský palác!

Výstup VI.

Predošlí, kráľ, mešťanosta, Trieznila, Hrdoška, Cifroňka, kráľovna, komorník, dvorní páni a panie, konečne páža (mládenec).

KRÁĽ: Čože to počujem? Vari tá cudzia princezná náš ples zanechala?

HRDOŠKA: (ku Cifrone): Chvalabohu, to je naše šťastie!

CIFROŇKA (ku Hrdoške): Teraz sa princ zase s nami zabavovať bude.

KRÁĽOVNA (prichádza): Cez slávnostnú dvoranu nemohol sa nikto nezpozorovane vzdialiť.

KOMORNÍK (prichádza): V predsáli a na chodbách postavené sú stráže. Popri tých neišla cudzia princezná.

JEDEN DVORANÍN (príde): Prekutali sme za ňou celý palác od vrchu až do spodku.

DRUHÝ DVORANÍN: A nikde nenašli sme tú cudziu krásavicu.

PRINC: Ach, ja som nešťastný človek, ak mi ju neprivediete! (Zalamuje rukama.)

PÁŽA (príde): Na dvore, milostivý princu, našli sme túto sklenú črievičku. (Ukazuje.)

PRINC (vezme): To je jej črievička! To si ona ztratila. Nikto druhý nemal také črievičky ako ona.

KRÁĽ: Milý komorníku! Vezmite túto črievičku a choďte s ňou z dom do domu po celom meste a z dediny na dedinu. Rozkazujem, aby všetky dievky bez rozdielu stavu črievičku túto na svojich nohách oprobovaly, a tá, ktorej sa táto črievička na nohu shodne, tá bude manželkou princa Miloslava!

Výstup VII.

Predošlí, minister války.

MINISTER (príde): Ráčte odpustiť, jasný pane kráľu, opovažujem sa tento kráľovský ples pretrhnúť.

KRÁĽ: Čo nám donášate, pane ministru? Ste jakýsi rozčúlený.

MINISTER: Donášam na známosť Vašej kráľovskej Jasnosti, že susedný kráľ, s mnoho tisícami svojho vojska vtrhol do našej krajiny, a hrozí našu zem válkou zpustošiť.

KRÁĽ: Ho, ho!

PRINC: Prosím Vás, milý otče! Postavte ma na čelo Vášho vojska a dovoľte mi tiahnuť proti nepriateľovi. Sľubujem Vám, že cudzieho kráľa z našej krajiny nie len vyženiem, ale mu ešte i jeho vlastnú krajinu odoberiem. Od tej hodiny, čo sa neznáma princezná ztratila, i tak nemám viac stania na tomto zámku.

KRÁĽ: Nech sa tak stane, milý prjncu! Tiahni do boja a potrestaj toho smelého votrelca.

VŠETCI: Ať žije náš pán kráľ! Ať žije náš princ Miloslav!

Opona spadne.