Popelka

Rytiersky zámok. Za kulisnami strelba. Vojaci utekajú sem i tam prez javište, iní ich prenasledujú. Hlas bubnov a trúb.

Výstup I.

Princ Miloslav, minister, dvaja rytieri.

MINISTER: Sláva vám, princu! Vy ste votrelého kráľa nielen vyhnali z našej krajiny, ale ste nad ním ešte i v jeho vlastnej krajine zvíťazili. Sláva, sláva!

PRVÝ RYTIER: Náš premožený kráľ odovzdáva vám, víťazný princu, tento svoj hrad, na ktorom býval.

DRUHÝ RYTIER: A spolu odovzdáva vám jako víťazovi i celú vybojovanú krajinu.

MINISTER: Z tohoto bude sa váš pán otec, náš najmilostivejší pán kráľ, velice tešiť a radovať.

PRINC: Eh, čože mi je z toho všetkého! Moje srdce nepoteší sa driel, len keď očujem, že sa tá cudzia princezná z plesa opäť našla. (Hlas trúby.) Čo to znamená?

Výstup II.

Predošlí, páža (s trúbou).

PÁŽA: Donášam vám, milý princu, radostnú novinu! Ztratená princezná z plesa sa našla. Sklená črievička sa jej úplne shodla na nohu. Je to najspanilejšia dáma, ktorú svet kedysi videl. Prišiel som vám to, princu, oznámiť vopred. Pán kráľ, kráľovná a krásna princezná idú za mnou.

PRINC: Poďme jim teda naproti. (Preč.)

Premena

Výstup III.

Princ, Páža, Minister (s jednej strany). Kráľ, kráľovná, Popelka, Trieznila, mešťanosta, Hrdoška, Cifroňka, komorník, dvoranínovia, dámy (s druhej strany).

KRÁĽ: Tu hľa, milý princu náš, Miloslave, donášam a oddávam ti tvoju nevestu. Ona síce nenie žiadnou princeznou, ale je najkrásnejšou pannou a najlepším dieťatom na svete.

PRINC: Áno, otče, to je tá neznáma krásavica z našeho dvorného plesu. No teraz je už konec všetkému môjmu smútku a utrpeniu!

POPELKA: Aj môjmu, milý princu! Ja už teraz nebudem viac od mojich zlých sestár posmievaná a od mojej zlej macochy bitá, hrešená a sužovaná. Teraz už môžem smelo môjmu dobrému otcovi verejne povedať, jako ho velice milujem.

MEŠŤANOSTA: Ó ty moje dobré dieťa!

KRÁĽ: Tvoje sestry a macocha za jich prenasledovania ťa, neujdú zaslúženého trestu.

POPELKA: Ó pane kráľu, ráčte jim byť milostivým! Ja jim zo srdca odpúšťam všetko zlé, čo mi učinili, aby ľudia nič zlého o mne nerozprávali. Len v mojej blízkosti ich viac nechcem videť. Prosím vás, nechajte ich tu v tejto novovybojovanej zemi. Dajte jim pekné šaty, jedlo a nápoj, ale zakážte jim ukázať sa vo vašom kráľovskom paláci. Môj dobrý otec ale zostane pri nás. Či nie tak, milý princu?

PRINC MILOSLAV (podá jej ruku): Všetko sa stane tvojej vôle!

KRÁĽOVNÁ (ku Popelke): Objím a pobozkaj ma, moja dobrá dcéra!

KRÁĽ: Vidíme všetci, že Popelka má najlepšie srdce na svete. A preto nech žije naša nevesta Popelka!

VŠETCI: Nech žije Popelka!

Opona spadne.

Konec.