Krivá hus a ručník

Krivá hus a ručník

Rozprávka

Napísal August Horislav Škultéty

Turčiansky Sv. Martin.

Tlačou a nákladom J. Gašparíka, kníhkupca a kníhtlačiara.

1905.

August Horislav Škultéty

Zornička, Rečňovanka, Beda a Rata a Slovenské Povesti už pred 40-50 rokmi urobily milým meno A. H. Škultétyho u čítajúcich Slovákov, najmä u mládeže.

Narodený roku 1819 na Veľkom Krtíši V Novohrade, kde otec jeho bol ev. farárom, August Škultéty chodil do škôl v Baňskej Štiavnici, potom v Kežmarku. Dosť nezjavne, ale predsa blahodejne účinkoval na Slovákov, učiacich sa vtedy v Kežmarku, tamejší professor Ján Benedikty, vrstovník a školský priateľ Šafárika, Palackého a Kollára: i v duši Škultétyho tu začalo sa prebúdzať povedomie, že je Slovákom. Ale úplné národné prebudenie jeho vykonala znamenitá knižnica Emericha Laučeka a v nej najmä Ján Hollý (selanky v budínskych Zorách). U Laučeka na Píle, ako príbuzného, trávil totiž prázdniny po kežmarských študiach. Tak roku 1836 na teologiu odišiel do Prešporka, kde vtedy už kriesil slovenskú mládež Ľudovít Štúr. Škultéty stal sa jedným z najmilších učeníkov Štúrových. Keď roku 1838 Štúr odišiel do Nemecka a za ním i B. Červenák, námestníctvo slovenského professorátu a spolu i správu slovenského Ústavu sverili Škultétymu.

Od roku 1841 August H. Škultéty bol kaplánom v Tisovci, u superintendenta Jozeffyho. Založil a viedol cirkevnú knižnicu, nedeľnú školu, hospodársky spolok i spolok miernosti. V spoločnosti so Štefanom M. Daxnerom a Jonatanom Čipkom horlive budil v Tisovci slovenského národného ducha. Po smrti Jozeffyho (1848) úradné násilie prekazilo vyvolenie Škultétyho za tisovského farára. Prijal faru v Hosszúszóve. Roku 1850 prešiel do Rozložnej. Keď roku 1862, hlavne účinkovaním Št. M. Daxnera, otvorilo sa slovenské gymnásium vo Veľkej Revúcej, Škultéty stal sa jeho professorom. Dvanásť požehnaných rokov strávil v tomto povolaní. Len dvanásť rokov. Lebo v Uhorsku medzitým (1867) stala sa veľká politická premena. Zmocnevší nechceli dopustiť, aby v tejto krajine boly i slovenské stredné školy; vyhlásili i Augusta H. Škultétyho, ktorý bol čistý dušou ani anjel, za kaziteľa mládeže, za nepriateľa vlasti, a roku 1874 zrušili veľko-revúcke gymnásium. S ťažkým bôľom v srdci Škultéty v apríli 1875 odišiel za farára na Kraskovo.

Ako spisovateľ už roku 1840 v Prešporku vydal knižtičku svojich Básní. Keď slovenskí národovci začali pracovať proti pálenčenej zkaze, Škultéty v pekných veršoch napísal výstrahu Beda a Rata (1846, 1847). Roku 1846 vyšla milá Zornička (druhý sväzok r. 1847), roku 1851 prvá Rečňovanka, o štyri roky druhá. Málokto vedel ešte tak hovoriť k detskému citu a mysli, ako Škultéty v milých veršoch týchto rečňovaniek, a pre slovenskú školu je veľká ujma, že nemôžu sa lepšie rozširovať. Od roku 1858 do 1861 s Dobšinským vydával Slovenské Povesti. Roku 1890 vyšly jeho Pamäti slovenského ev. a. v. gymnásia a s ním spojeného učiteľského semeniska vo Veľkej Revúci.

Umrel August H. Škultéty na Kraskove 21. mája 1892.

J. Š.