ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vrchovská izba so zvyčajným zariadením. Večer.

Prvý výstup

Starík

STARÍK (zapaľuje petrolejovú lampu, visiacu zo stropu. Svetlo naraz zaleje nízku izbu, zjavuje sa stôl, posteľ a ostatný nábytok, všetko v podivných tónoch tajomných farieb. Starík chvíľu stojí, svetlo padá na jeho tvár, potom ide k peci, nakladie a zasa sa vracia. Vtom zvonku ozve sa suka. Sprvu zďaleka, potom sa blíži k domu. Starík sa neponáhľa a len potom vykročí k dverám, keď sa brechot stáva zúrivým a dvere sa prudko otvoria.

Druhý výstup

Starík, Mauro

MAURO (ešte vo dverách zápasí so sukou a len s námahou sa mu podarí zatvoriť. Od tej chvíle suka stále breše, nielen za dverami, behá okolo domu. Obzerá si nohu): Aby ťa boh skáral…

STARÍK: Chytila ťa?

MAURO: Hej! (Chvíľu je tichosť, počuť iba brechot. Len teraz pozrie na človeka, ktorý stojí pred ním.) Ale je besná…

STARÍK: Dni nevídava cudzieho človeka. (Pauza.) Do krvi ťa pohrýzla?

MAURO: Nie.

STARÍK: Máš šťastie. (Pauza.) Odkiaľ ideš?

MAURO: Zďaleka. (Svetlo padá na jeho tvár, prezrádza nielen únavu, ale aj strach.) Blúdil som už v hore, keď zablyslo svetlo.

STARÍK: A bol si rád.

MAURO: Rád? (Podivne sa smeje. Potom zmĺkne, úsmev mu stuhne na tvári.) Hej, bol som rád. Už vtedy vystupovala hmla z doliny vždy vyššie a vyššie. Teraz je už zahalená celá hora. Nebol by som sa z nej dostal.

STARÍK: Nevedel si, že je tu domec?

MAURO: Nie. Kto by si bol pomyslel, že i na takýchto prekliatych vŕškoch žijú ľudia.

STARÍK: Ak ideš do mesta, máš pred sebou ešte štyri hodiny chôdze.

MAURO (skloní hlavu): Som ustatý.

STARÍK: Môžeš tu prenocovať.

MAURO (vďačne): Ďakujem. (Zloží plecniak a sadne si. Hlava mu klesne do rúk. Je tichosť, počuť iba suku. Je celkom blízko, niekde pod oblokom. O chvíľu podráždene.) Tá suka nikdy neprestane… (Stretne sa so Staríkovým pohľadom. Vstane a začne chodiť po izbe. Zastane pred Staríkom.) Nebol tu niekto predo mnou?

STARÍK: Chlap?

MAURO: Hej.

STARÍK (zvuk, vyjadrujúci zápor).

MAURO: Necigániš? Akoby som bol počul suku ešte v hore.

STARÍK (udivene sa tvári).

MAURO: Nič nevravíš? Hovor! Je tu niekde skrytý?

STARÍK (ticho): Kto?

MAURO (kývne rukou, akoby zaháňal túto myšlienku. Prejde sa a zastane. Celkom pre seba): Ale potom príde… Príde… (Rýchlo sa rozhodne. Berie plecniak a zamieri ku dverám.)

STARÍK: Chceš odísť?

MAURO: Musím.

STARÍK: Neradím ti ísť chodníkom po hrebeni. A inej cesty niet. (Suka prestane brechať. Je naraz tichosť. Vábi.)

MAURO (zastane. Váha.)

STARÍK (priblíži sa k nemu): Lapajú ťa?

MAURO: Ktosi ide za mnou.

STARÍK: Sám?

MAURO: Sám.

STARÍK: A ty sa ho bojíš?

MAURO (pozrie na neho. V pohľade je všetko.)

STARÍK: Vráť sa! Hmla sa nedvíha. Nenájde cestu.

MAURO: Nepoznáš ho.

STARÍK: Daj si povedať. Niet človeka, ktorý by sem trafil.

MAURO: On nie je človek. Je to sám diabol. (Hodí plecniak na plece, položí ruku na kľučku a vtom sa ozve suka. Zháči sa.)

STARÍK (počúva zúrivý brechot. Podíde k obloku): Ktosi ide.

MAURO: On. (Dlhšia pauza.)

STARÍK: Ak chceš, skryjem ťa.

MAURO: Neskoro! (Zhodí plecniak a čaká. Vtom suka zavyje, akoby bola dostala úder. Prestane brechať.)

STARÍK: Udrel ju. Ale… prešiel.

MAURO (vydýchne si).

STARÍK: Možno sa vráti. Nedostane sa v hmle ďalej.

MAURO (strasie sa).

STARÍK: Ale nemusíš sa báť. Sme tu dvaja.

MAURO: Keď sa vráti, neporadíme si s ním. Ani dvaja.

STARÍK: Taký je mocný?

MAURO: Už som ti vravel, že je to diabol. Diabol sám.

STARÍK: Prečo ide za tebou?

MAURO: Chce ma prinútiť, aby som išiel s ním. A ja som sa chcel vyslobodiť z jeho pazúrov. Vyslobodiť sa a žiť. Nechcem, aby ma našiel. Nechcem, aby ma našiel. (Stvrdne zasa, akoby mu bol protivný jeho plač.) Ech… Vyžeň ma ako psa. Načo som sem chodil. Mal som zdochnúť tam, odkiaľ som prišiel.

STARÍK: Nehreš!

MAURO: Keby si bol mal život ako ja, každé tvoje slovo by bolo kliatbou.

STARÍK: Mladý si a život máš iba pred sebou.

MAURO: Mladý som a za sebou mám peklo. Pred sebou nič.

STARÍK: Kto si?

MAURO: Tulák. Vandroval som s cirkusom z dediny do dediny, z mesta do mesta. Ukazovali sme ľuďom, čo vieme. Sprostá robota. Počestní ľudia sa smejú alebo odpľúvajú, keď počujú o nás. Ale jesť treba. A zadarmo ti nik nič nedá.

STARÍK: Svet je zlý.

MAURO: Zlý. Je mu jedno, či žiješ, či skapeš. (Pauza.) A ty tu bývaš sám?

STARÍK: Sám.

MAURO: A si tu rád? (Obzerá si izbu.)

STARÍK: Rád. Iba smutno mi býva zavše. Prejdú dni a nevidím človeka. Nemám ku komu slovo prehovoriť. Ale, ďakovať bohu, cítim sa pri sile a viem, že uvítam tu znovu jar. A na to čakám. Keď zaleje slnko celý náš chotár, zazelenajú sa lúky, zaveje prvý jarný vetrík, ožijú i naše vrchy. A bude tu zasa veselo. Bude tu zasa dobre.

MAURO: Si šťastný. Ale patrí ti to. Lebo si dobrý.

STARÍK: A ty?

MAURO: Ja… (Rozmýšľa.) Ja… Nie.

STARÍK: Díval som sa ti pred chvíľou do tváre. Videl som na nej vrásky. To sú ťažké dni a ťažké roky. Ale zlý nie si. Keby si bol zlý, nebol by sa ti priznal, že som tu sám.

MAURO (skloní hlavu).

STARÍK: Prinesiem ti niečo jesť.

MAURO: A keď sa vráti?

STARÍK: Už by sa bol vrátil. Ale ktovie, či nemáš pravdu. Lebo keď naskutku išiel ďalej, iste je to sám diabol.

Tretí výstup

Tí istí, August

AUGUST (vojde. Plecniak odhodí. Stojí vo dverách. Je v ňom toľko podlosti, že ťažko nájsť v ňom niečo čisté a ľudské. Teraz ide z neho strach. Úsečne): Dobrý večer!

STARÍK (ustúpi odo dverí. Neodpovedá.)

AUGUST: Ty si tu gazda?

STARÍK: Ja.

I. variant

AUGUST: Starý si a nevieš, čo sa patrí? Či ma aj ty chceš privítať ako tvoja suka? Pozri! (Rýchlo vytiahne nôž a hodí ho do dverí. Nôž sa vbodne. Rozkazujúcim tónom.) Vytiahni ho! No? Ako hlboko vošiel?

STARÍK: Na dva palce.

AUGUST: Tak si daj pozor! Aby si ho raz neponiesol v chrbte. Lebo ďaleko by si nezašiel! Na to bohu prisahám! (Zareve.) Choď už!

STARÍK (zmätený vyjde).

II. variant

AUGUST: Starý si a nevieš, čo sa patrí? Či ma aj ty chceš tak privítať ako tvoja suka? Pozri! (Rýchlo vytiahne nôž.) Ako sa ti páči? Ostrý je ani britva. A tento ti povie, že z dvadsiatich krokov trafím presne aj srdce. Čušíš? Či chceš, aby sme to skúsili? (Smiech, potom pauza.) Prac sa odtiaľ! A daj si pozor! Aby si ho raz neponiesol v chrbte. Lebo ďaleko by si nezašiel. Na to bohu prisahám! (Zareve.) Choď už!

STARÍK (zmätený vyjde).

Štvrtý výstup

August, Mauro

AUGUST (nestará sa o to, kedy Starík vyjde. Podíde k Maurovi, potom sa vráti, odíde a zasa sa vráti. Je v tom čosi diabolské, to zahrávanie si s lapeným. Zrazu zastane. Slová sú tiché, vypočítané na efekt): Tak sme sa stretli.

MAURO (neodpovedá).

AUGUST: Myslel si na to? Nie, na to si ty prisprostý. Koľko ráz si sa už pokúsil o útek? Mohol by si to na prstoch vyrátať? Keby som ťa bol toľko ráz udrel po hlave, bola by z teba už mŕtvola. A aká hnusná! Ale ty si nedáš povedať. Nechceš sa podrobiť vôli, ktorá spravuje tvoj život. Mojej vôli. A predsa! Nikdy sa ti to nepodarí. Počuješ? Sú reťaze, ktoré nemožno roztrhnúť. Neroztrhne ich nijaká moc na svete.

MAURO (mlčí).

AUGUST: Kde si sa dozvedel, že idem za tebou?

MAURO: V doline pred týmto vŕškom.

AUGUST: Preto si vliezol do hory? A stál si tam učupený… Čakal si, kým prejdem, však? A posielal si ma ku všetkým čertom… (Smiech.) Somár…

MAURO (odvráti sa).

AUGUST: Prečo nehovoríš? Prečo nenariekaš ako zvyčajne? Prečo sa nejeduješ, prečo neceríš zuby ani besný pes? Prečo mi nezaspievaš zasa tú starú pieseň, že to už nechceš ťahať so mnou ďalej, že ma nenávidíš a že ja to dobre viem. Počuješ? Vrav! Či ťa treba vyfliaskať, aby si sa rozvravel?

MAURO (vystrie sa a obráti sa oproti nemu, ale v tej chvíli dostane zaucho. Vyrúti sa na Augusta.)

AUGUST (hodí mu stoličku pod nohy. Potom s úsmevom cirkusového šaša): Maličký sa hnevá. Hneváš sa, môj krásny? (Maznavo ako decku.) Bolí? Veľmi? Ach, chudáčik! Poď, nech ťa bozkám na líčko!

MAURO: Diabol.

AUGUST (akoby sa nič nebolo stalo. Normálnym hlasom): Pozbieraj sa! Pôjdeme ihneď ďalej!

MAURO (zvalí sa na stôl. Nerobí to rýchlo. Musí sa vycítiť, čo sa v ňom odohráva. Dominujúci pocit beznádejnosti.)

AUGUST: V meste je cirkus. Na dvadsaťpäť kilometrov odtiaľto. Ta si chcel, viem. Nuž, ta pôjdeme. Len nepôjdeš sám. Pôjdeme dvaja! (Zreve.) Vstaň!

MAURO (nepohne sa).

AUGUST: Nechceš? A máme málo času. Cirkus sa môže vydať na cestu už zajtra. Pohni sa!

MAURO (mlčí a nepohne sa).

AUGUST (sadne si za stôl a nahne sa k nemu. Šepká): Ani sa nespýtaš, prečo sa nevrátime? Nie je ti to čudné?

MAURO: Už je mi všetko jedno.

AUGUST: Nerozumieš, že nič iné nám neostáva ako útek?

MAURO (pozrie na neho).

AUGUST: Počul som, že je na slobode. Od ľudí, ktorým sa dá veriť. Videli ju.

MAURO: Je to pravda?

AUGUST: O deň-dva môže nám byť za pätami.

MAURO: Utekať celý život!

AUGUST: A čo ešte?

MAURO: Udám sa, keď uvidím prvého četníka. Spravím koniec. Všetkému! Vieš?

AUGUST: Chachacha… A čo mu povieš?

MAURO: Že ty si ma ta dostal, kde som.

AUGUST: Ja? Pravda! A ty si čistý! Baránok nevinný!

MAURO: Nie som. Som podliak. Naničhodník. Zaslúžim si trest.

AUGUST: Vidíš!

MAURO: Ale keď sa dostanem do väzenia, pôjdeš so mnou aj ty.

AUGUST: Nemýliš sa? A keď pôjdeš len sám?

MAURO: Aj to bude lepšie, ako taký život.

AUGUST: Tak šťastlivo! Len či si už aj o tom rozmýšľal, ako ďaleko by si zašiel s nožom v chrbte? Zabijem ťa, ak sa ešte raz pokúsiš o útek. Zabijem! (Pauza.) Ber si plecniak! O polnoci musíme byť tam!

MAURO (pomaly berie plecniak. A potom…)

Piaty výstup

Tí istí, Ona

ONA (vojde. Spraví niekoľko krokov a len vtedy zbadá, že sú cudzí v izbe. Tí dvaja sa s úžasom dívajú na ňu. A tu príde chvíľa, keď ona musí pozrieť na nich. Akoby bola uzrela niečo odporné, ale chcela to aj zatajiť. Je v rozpakoch, rukou prejde čelo, chvíľu sa díva ešte, potom sa odvráti a vykĺzne.)

Šiesty výstup

Mauro, August

AUGUST (spočiatku si šepkajú, iba potom sa zosilňujú slová): Je to ona?

MAURO: Ona.

AUGUST: Taká je čudná.

MAURO: A bledá ani smrť.

AUGUST: Marianna.

MAURO: Našla nás.

AUGUST: Ako sa dostala sem? Ako? Ako je to možné, že je tu? Doparoma! A práve dnes!

MAURO: Za nami prišla.

AUGUST: Hlúposť! Bola tu už pred nami.

MAURO: Čakala na nás.

AUGUST: Ako mohla vedieť, že prídeme? Že sa tu zastavíme?

MAURO: Bolo nám súdené, aby sme sa stretli. (Pauza.)

AUGUST: A teraz čo? Ísť, či zostať?

MAURO: Lepšie by bolo, keby sme išli.

AUGUST: Nie. Už nás videla. Zostaneme! (Zloží plecniak.)

MAURO (váha chvíľu, potom ho tiež zloží. Ticho): Prešiel iba rok.

AUGUST (húta. Jeho odpovede sú iba mechanické): Rok.

MAURO: Možno ju prepustili.

AUGUST: Ktovie.

MAURO: A teraz hľadá vinníkov.

AUGUST: Mlč!

MAURO: Ty sa jej nebojíš?

AUGUST: Je tu iste sama.

MAURO: Chlapa tu okrem staríka niet.

AUGUST (prišiel celkom k sebe): Tak je dobre! Mohol si to vytrúsiť hneď.

MAURO: To je to strašné, že je tu iba na niekoľko krokov od nás.

AUGUST (posmešne): Viťúz! Aby si sa nepustil do plaču.

MAURO: To nie.

AUGUST: Nie si ďaleko od neho. Pozor! Drž sa!

MAURO (po pauze): A keď to raz nepôjde?

AUGUST (zlostne): Ty… (Pauza. Ticho.) Akási tichá bola. Podozrivo tichá.

MAURO: Ani neskríkla, ani slova nepovedala.

AUGUST: Nemyslela na to, že sa tu stretneme.

MAURO: Len prečo sa nám neprihovorila.

AUGUST: Pravda! Bola vždy samý oheň. A jazyk nevedela držať na uzde. Pred súdom si vlasy trhala a preklínala. I teraz mohla spustiť na nás nejakú kliatbu. Prečo nie? (Po chvíli.) Je to len náhoda, že sme sa tu stretli. Ona to nemohla chcieť. A mlčí preto, lebo dobre vie, že tu proti nám nič nezmôže. Je iba sama. A my sme dvaja. O to ide.

MAURO: Ktovie, aké myšlienky má.

AUGUST: To nám nepovie. Ale strachu má viac ako my.

MAURO: Prečo?

AUGUST: Ten zárez, chlapče, to bola šikovná vec. Preto sa asi ťažko dostala z blata.

MAURO: Myslíš?

AUGUST: Ušla. Môžeš vziať na to jed. (Po pauze.) No, už sa ti odľahčilo?

MAURO: Ak je to pravda, ušla preto, aby sa nám pomstila.

AUGUST: Možno. Ale nie tu. Tu môže ísť naľavo alebo napravo. Cesta vedie ta, odkiaľ sme prišli, alebo ta, kde chceme. A preto musíme vedieť, kde ide. Dovtedy sa nepohneme! (Ide k dverám. Volá.) Starík! Poďteže dnu na slovo!

MAURO: On ti to nepovie.

AUGUST: Tak si inakšie poradíme.

Siedmy výstup

Tí istí, Starík

STARÍK (vojde. Netají, že August sa mu protiví): Čo chceš?

AUGUST: Skrývaš tu nejakú ženskú.

STARÍK: Čo ťa po tom?

AUGUSTA: Odkiaľ prišla?

STARÍK: Neviem.

AUGUST: Či vieš, kto je tá žena?

STARÍK: Nestarám sa. I ty sa staraj o svoje.

AUGUST: Neradil by som ti takéto handry prijímať do domu.

STARÍK: Dom je môj a ty mi nerozkážeš, koho mám prijať do neho a koho nie.

AUGUST: Že nerozkážem? A vieš to iste? (Smiech. Potom zmĺkne a pokračuje vážne.) Tá žena je vrah.

STARÍK: Nie. (Výkrik. Pauza.)

AUGUST: Zabila svojho muža a po roku ušla z väzenia.

STARÍK: Neverím.

AUGUST: Ona ti to povie. Pred nami cigániť nebude.

STARÍK: Tichá je a dobrá.

AUGUST: Tak sa hrá na anjela? Pekne. Ešte pred rokom si počínala inakšie. Vtedy vystupovala so svojím mužom v cirkuse. Pracovali na vysokej hrazde. Vo výške pätnásť metrov nad obecenstvom. A nemali pod sebou sieť. Len nežili dobre. Pre ňu. A raz sa veľmi povadili. Ináč jej muž bol dobrák…

MAURO: Podliak bol.

AUGUST: Čuš!

MAURO: Podliak bol. Predávať ju chcel, nútiť, aby spala za peniaze s cudzími chlapmi.

AUGUST: Drž papuľu!

MAURO (odvráti sa).

AUGUST: Nuž, povadili sa raz, ako ti vravím. Hej. A ona si to vzala veľmi k srdcu. Pred svedkami vyhlásila, že mu neodpustí a že Johnny, jej muž, ani nešípi, ako sa mu za to pomstí. Onedlho potom splnila svoje slovo. Vo chvíli, keď sa mal Johnny prehodiť zo svojej hrazdy a chytiť sa v povetrí jej rúk, nevystrela ruky. On padol. Z pätnásťmetrovej výšky medzi obecenstvo. Bol ihneď mŕtvy. (Pauza.)

STARÍK: Bol si pri tom?

AUGUST: Nielen ja. Aj on.

STARÍK: A len ona mohla byť na vine, že jej muž spadol?

AUGUST: Pri vyšetrovaní našli zárez na lane, ktoré držalo jeho hrazdu. Bolo by sa pretrhlo, keby bol ďalej cvičil. A svedkovia práve ju videli v ten večer pred predstavením na mieste, kde bolo lano pripevnené a kde sa našiel zárez.

STARÍK: Že by to ona bola spravila?

AUGUST: Chcela, aby sa lano pretrhlo. A čakala na to pri prvom i pri druhom čísle. Ale lano držalo. Iba potom sa rozhodla, že ruky nevystrie.

STARÍK: Hovoríš, že chcela, aby zomrel. Ak je to pravda, musela ho veľmi nenávidieť.

AUGUST: Nenávidela ho. Tak, ako vie nenávidieť iba diablica.

MAURO (po tichosti): Ľúbila ho.

AUGUST: Netáraj!

MAURO: Ľúbila ho. Bol podliak, ale ona ho ľúbila.

STARÍK (rozhorčený): Počúvaš, aký si cigáň? Neverím ti.

AUGUST: Nemusíš.

STARÍK: Ona to nemohla urobiť. Lepšie ju poznám ako ty.

AUGUST: Lepšie? Tak počúvaj! Ak tu zostane, udáme ju hneď, keď sa do mesta dostaneme. A nezabudneme pritom ani na teba. Vedel si o nej, že ušla z väzenia, a predsa si ju skrýval.

STARÍK (zháči sa): Prosila o útulok. Nemohol som ju vyhnať.

AUGUST: Ale teraz už vieš, aká je to beštia. Vyžeň ju!

STARÍK: V tejto hmle?

AUGUST: Zabila svojho muža. Nezaslúži si milosrdenstvo.

STARÍK: A nevyženiem.

AUGUST: Prečo?

STARÍK: Je mi jej ľúto.

AUGUST: Daj si pozor!

STARÍK: Ona to nespravila.

AUGUST: To my vieme lepšie.

STARÍK: Nech! Ja zodpoviem za to, keď tu zostane. A nevyženiem ju. Ak vyženiem niekoho, tak teba. Toho sa drž!

AUGUST: Chachacha… Zabúdaš, že sme tu dvaja!

STARÍK (k Maurovi): Ty si s ním?

MAURO (odvráti sa. Hanbí sa.)

AUGUST: Vidíš! Rozprávaj preto tichšie a zaobchádzaj s nami pekne. Neboj sa, nebudeme dlho v tvojej chajde. Komu by sa tu chcelo žiť? Ale dokiaľ tu budeme, budeš nás poslúchať.

STARÍK pohne sa): Teba…?

AUGUST: Môj nôž si už videl. Nezabudni, že teraz som tu ja pánom.

STARÍK (pozrie na neho so zlosťou. A vyjde.)

Ôsmy výstup

Mauro, August

AUGUST: A ty? Kedy sa naučíš už čušať a nemiešať sa mi do reči?

MAURO: Cigánil si. Ľúbila ho. I keď z nej vycical každý groš, i keď sa spíjal a váľal s každou, ktorá mu prišla do cesty. Ľúbila ho. Ja to viem.

AUGUST: I ty si ju ľúbil…

MAURO: Ľúbil. (V slzách.) Hej.

AUGUST: Bolo to ale dávno, však? A už si na ňu zabudol celkom iste. Teraz ju budeš nenávidieť ako ešte nikdy nikoho v živote.

MAURO: Nie.

AUGUST: A čo chceš vlastne, ty niktoš? Čo chceš? Z mojej milosti žiješ. Mne by nik nemusel pomáhať, aby som sa dostal z pasce. Čo robím, robím pre teba. Teba zachraňujem.

MAURO (prosí): Ja to tu nevydržím. Poďme preč!

AUGUST: Aby prišla za nami?

MAURO: Nechcem sa s ňou stretnúť.

AUGUST: Neboj sa!

MAURO: I ty sa jej bojíš. Pre neho nám neodpustí.

AUGUST: Kašlem na jej odpúšťanie. Len nech sa berie z chajdy.

MAURO: Ale nepôjde. Darmo ju vyháňaš.

AUGUST: Že nepôjde? Musí!

Deviaty výstup

Tí istí, Starík, Ona

STARÍK (vchádza a vedie ju za ruku): Vediem ti ju. Aby ti povedala, že cigániš.

ONA (ticho si zastane za ním).

MAURO (stiahne sa do úzadia).

STARÍK: Čo čušíte? Vrav ty! Túto poznáš?

AUGUST (predstúpi. Struhne parádnu poklonu): Marianna, tvoj ponížený a pokorný sluha August ťa víta v tomto paláci kráľovstva vrchov a lesov.

STARÍK (k nej): Poznáš ho?

AUGUST: Ako by nás nepoznala. Poznáš, však, Marianna?

ONA (skloní hlavu).

STARÍK: Prečo nehovoríš? Poznáš tých dvoch?

ONA (po rozmýšľaní kývne, že nie).

AUGUST: Čo sa ti robí, Marianna… Že nás nepoznáš? Čudné… Ani na náš cirkus sa nepamätáš? Na Jimmyho, na Červenú Susy, na mňa a tu na Maura?

ONA (mlčí).

AUGUST (hvizdne si a potom pristúpi k nej): Nehraj sa, dievča! Prečo nehovoríš, prečo zapieraš? Nestojíme pred súdom. Či sa k nám už vôbec nepriznávaš?

ONA (mlčí).

AUGUST: Dosť tej komédie! (Chytí ju surovo.) Vrav!

STARÍK (energicky): Pusť ju!

AUGUST: Čerta! Nech mi povie, prečo cigáni.

STARÍK: Tak vidíš, že cigániš ty? (Pauza.) Tento vraví, že si zabila svojho muža. Je to pravda?

ONA (výkrik): Nie.

AUGUST: A kto ho zabil?

ONA: On nezomrel. Žije.

AUGUST: Žije? Bravo, krásna pani! A smiem sa opýtať, kde je?

ONA (akoby to bolo logické): Tu! So mnou!

AUGUST (Staríkovi): Kto je tu s ňou?

STARÍK: Nik.

ONA: Ba, on je tu. A je dobrý. Voľakedy bol, (ťažko jej to padne vysloviť), zlý. Ale to bolo už veľmi dávno.

AUGUST (sa strasie).

ONA: Chcete ho vidieť? (Pauza.) Privediem ho. (Vyjde.)

Desiaty výstup

Tí istí, Starík, Ona

STARÍK (ticho, dojatý): Tak hovorila aj vtedy, keď prišla. Prosila o nocľah pre dvoch. Sprvu som nevedel, prečo to vraví. Ale potom som porozumel. (Pauza.) Nie. Nemohol som ju vyhnať.

Jedenásty výstup

Tí istí, Ona

ONA (vojde a necháva za sebou otvorené dvere, akoby ktosi za ňou vchádzal. Zastane. Ticho, teplým hlasom): Chceli ste ho vidieť… Tu je. (Usmieva sa.) Dobrý je. Už nikdy viac ma neopustí. Pôjdeme vždy všade spolu. V celom živote… Len my… Dvaja…

(Opona)