Posunok s kvetom

Menší od vína, pomalší od neho,
víno ma, väčšie a ťažšie odo mňa,
hustotou krvi presahuje,

A JE TO OD ZAČIATKU
SKAZA TREŠTENÍM, SKAZA ČERVOM,

VEDIE MA PUSTO,
VEDIE MA PLESEŇ,

LEPKAVÉ MA POZNÁ PO TVÁRI,
PRIŤAHUJEM HO, LEPÍ SA NA MŇA,
LEPKAVÉ MA POZNÁ PO MASKE,

VEDIE MA VYKĽÚČENÉ,
VEDIE MA ZAKALENÉ,

A JE TO OD ZAČIATKU
SKAZA ČERVOM, SKAZA TREŠTENÍM,

snáď treba zrkadlo zvesiť,
rozliať ho po dlážke a Luciu
vytiahnuť zo zrkadla za vlasy,

víno tečie popredku a ja sa
náhlim za ním, sčerveniem
v tvári, ustanem, sadnem
si za stôl, hľadím na zrkadlo
a víno predo mnou postojí,

klopem na stôl a Lucia
sa obzrie zo zrkadla,
zavolá z neho: „Kto je?“,

V SMERE NAZNAČENOM VYKĽÚČENÍM,
V SMERE NAZNAČENOM NAPOSPAS,

VRHNEM KOCKU
A VYJDE MI PUSTO,

OBRÁTIM KARTU
A VYJDE MI POSPAS,

V SMERE NAZNAČENOM KVASNICAMI,
V SMERE NAZNAČENOM HASNUTÍM,

zrkadlo sa hýbe pred očami,
má príliv a odliv, vždy podľa 
tváre,  ako pred ním prejde,

zrkadlo je hladké v bezvetrí
a vnútri hlboké a bezdné a Lucia
si doň ponorí ruky, osmelí sa,
vrhne sa doň z brehu a pláva
v zrkadle naznak,

zatají dych a sa
prevráti, potopí a ide hlbšie,
mizne v zrkadle
pod hladinou, zas sa vynorí
a šplechne cez rám na dlážku,

V TIENI ZAKALENIA,
V TIENI NASNÍVANIA,

A JE TO MOJA
PODOBA S BEZCESTÍM,

ŠPÚLIM ÚSTA
A PÍSKAM SKOMOLENÉ,

ŠPÚLIM ÚSTA
A PÍSKAM VYKĹBENÉ,

A JE TO MOJA 
PODOBA S LEPKAVÝM,

V TIENI RECEPTU,
V TIENI PUSTA,

víno v ústach hustne
pod tlakom zovretia ruky
a zubov a pláva v ňom
slina a víno je ňou
silnejšie a ťažšie,

preváži ma, postaví na hlavu,
trčím nohami a kopem  do povetria,
zasiahnem nohou do tváre
svoj tieň na stene a tieň
sa obracia dolu hlavou,

PRIESTOR PRE MŇA JE NASNÍVANÉ,
PRIESTOR PRE MŇA JE LEPKAVÉ,
PRIESTOR PRE MŇA JE HADIE,

SKRYJEM SI TVÁR DO DLANÍ
A NIETO KROKU PREDO MNOU,
NIET KADE, NIET KAM,

PRIESTOR PRE MŇA JE DOPUSTENIE,
PRIESTOR PRE MŇA JE VYKĹBENIE,
PRIESTOR PRE MŇA JE MORA,

Lucia musí zdvihnúť
hlavu zo zrkadla, nadýchnuť sa

a znovu klesá doň, lež vtedy
udriem po stole, sklo na ňom zazvoní
a Lucia volá zo zrkadla: „Kto je?“,

pozrie sa zo zrkadla, oprie sa lakťom
o rám a znovu
sa hodí dozadu pod hladinu
a prúd ju schytí, odnáša ju,

odnáša ju stále ďalej
a ja na brehu, suchý, postávam
nad hladinou, prikladám si dlane
k ústam a volám za Luciou,

A JE TO MOJE 
PONECHANIE NAPOSPAS,

ČERV SA OBRACIA NA MŇA,
POSPAS SA OBRACIA NA MŇA,

POSPAS MI JE  V PÄTÁCH,
POSPAS MA DOHÁŇA, ZMOCŇUJE
SA MA, POSPAS MA DUSÍ,

A JE TO ÚKAZ FALŠE
A SKOMOLENIA PRED ŇOU

A JE TO ÚKAZ POSPASU
A KĽAKU NA TVÁR PRED NÍM,

stolička, na ktorej jazdím, sa vzpína
pod jazdcom, opatrne našľapujúc

medzi fľašou a pohármi
chodí so mnou po stole,

víno mi uniká, búri sa a kalí,
tečie popredku a volá
po návrate, šepce a človek za ním,
človek všetko za ním,

víno pristihuje, sníma
odtlačky prstov na pohár a tým
usvedčuje a človek
sa pred ním zaplieta, klesá
mu hlava a víno je pred ním mocné,

A JE TO OD ZAČIATKU
ÚKAZ DRMOLENIA, ÚKAZ VYKĹBENIA,

VEDIE MA SKOMOLENÉ,
VEDIE MA NASNÍVANÉ,

NASNÍVANÉ MA POZNÁ PO TVÁRI,
PRIŤAHUJEM HO, LEPÍ SA NA MŇA,
NASNÍVANÉ MA POZNÁ PO MASKE,

VEDÚ MA KVASNICE,
VEDIE MA PUSTO,

A JE TO OD ZAČIATKU
ÚKAZ HASNUTIA, ÚKAZ KĽAKU,

kruhy a bubliny bežia
po hladine, Lucia sa vynorí
zo zrkadla, pripláva k rámu, obráti sa
a zas sa potopí pod hladinu,

mizne vo vode, mihne
sa šľapajami v kúte zrkadla a znova
sa tratí za vlnou,    

zrkadlo, ktoré ustupuje a je vystavené
pohľadu, nemá dovnútra konca
a dna a obzor je mimo neho,
za ním, nad rámom,

ŠPÚLIM ÚSTA
A PÍSKAM LEPKAVÉ,

A JE TO ZJAVENIE ČVACHTANIA SA,
A JE TO ZJAVENIE BEZCESTIA,

CHVÍĽA OSVIETENIA,
BOD SÚSTREDENIA,
MIESTO NAPOSPAS,

A JE TO ZJAVENIE VYKĹBENIA,
A JE TO ZJAVENIE FALŠE,

ŠPÚLIM ÚSTA
A PÍSKAM PUSTO,

Lucia sa vynorí
ďaleko v zrkadle, vyfúkne
vodu z úst nad seba, vlasy si nechá
plávať dolu prúdom,

snáď ani nepočuť do zrkadla, snáď
sa treba doň nakloniť, až dovnútra,
ponoriť hlavou pod hladinu a tak hovoriť,

snáď treba zrkadlo zvesiť
a rozliať ho po dlážke a Luciu
vytiahnuť zo zrkadla za vlasy,

OSTRÍHA MA DARMOCHLEB,
OSTRÍHA MA DARMOCHOD,

V PODMIENKACH RECEPTU,
V PODMIENKACH SKOMOLENIA,

VYCHÁDZAM  NA VRCH DARMOCHLEBA
A ROZHLIADAM SA, PREČNIEVAM
O HLAVU A OBZOR SADOL NÍZKO,

V PODMIENKACH NASNÍVANIA,
V PODMIENKACH DOPUSTENIA,

OSTRÍHA MA ČAPTANIE SA,
OSTRÍHA MA PUSTO,

nazerám do zrkadla a neprevidím,
nezazriem Luciu, odchýlim hladinu
nabok, pozerám zospodu a zboku,
do kútov zrkadla a do zátočín,
ponorím si tvár do zrkadla a hľadím,

z príboja na stene
Lucia tvár neukáže, nevyhliadne
zo zrkadla a ja, ako jazdím na stoličke,
zídem na nej opatrne zo stola, stôl
priložím k zrkadlu a celý
sa skloním pod hladinu, drmolím:

Vystúp zo zrkadla, vyhúpni 
sa z neho, prekroč na breh,

ľahni si na ňom s rukami pod hlavou,
uschni zo zrkadla a nevráť sa
späť pod hladinu,

A JE TO OD ZAČIATKU
ÚKAZ DRMOLENIA, ÚKAZ KLBKA,

VEDIE MA SKOMOLENÉ,
VEDIE MA NASNÍVANÉ,

NASNÍVANÉ MA POZNÁ PO TVÁRI,
PRIŤAHUJEM HO, LEPÍ SA NA MŇA,
NASNÍVANÉ MA POZNÁ PO MASKE,

VEDÚ MA KVASNICE,
VEDIE MA PUSTO,

A JE TO OD ZAČIATKU
ÚKAZ HASNUTIA, ÚKAZ VYKĹBENIA,

Luciu  nevidno za vlnami, takže
vyzlečiem kabát a vrhám sa pod hladinu,
zrkadlo sa vlní, hladina
stúpa, preteká, vlna
vyšplechne na dlážku a ja sa odrazím
od brehu a ponorím sa,

nájdem hrebienok, vyplávam
a prehodím ho na stôl,

opäť sa ponorím, miznem
vzadu v kúte zrkadla, ktoré
zatíchne za mnou, je rovné priezoru
cez dlaň na očiach, je zatiahnutou

záclonou, ktorú odhrniem a vyhodím
zo zrkadla náušnicu,

OSTRÍHA MA SKOMOLENÉ,
OSTRÍHA MA VYKĹBENÉ,

V PODMIENKACH DOPUSTENIA,
V PODMIENKACH OSNÍVANIA,

VYCHÁDZAM NA VRCH PUSTA
A VYPÍNAM SA NA ŠPIČKY PRSTOV, HĽADÍM
POD SEBA, MÁM HLAVU V OBLAKOCH,

V PODMIENKACH LEPKAVÉHO,
V PODMIENKACH KĽAKU,

OSTRÍHA MA SKOMOLENÉ,
OSTRÍHA MA VYKĹBENÉ,

naposledy sa vynorím
zo zrkadla, vyšvihnem sa na breh,
prekročím rám a voda
z nôh a z vlasov mi steká
na dlážku a čľapce,

nešťastne sa utieram, obliekam, dopíjam
víno, ktoré je mocnejšie
a rýchlejšie odo mňa, predbieha ma,
vedie von, vychádzam, smutný,
vyhrniem si golier, prší,

znútra znie za mnou šplechot
zrkadla, ako vlny bijú
o breh: kššššš a kššššš,

A JE TO MOJE
PONECHANIE NAPOSPAS,

ČERV SA OBRACIA NA MŇA,
POSPAS SA OBRACIA NA MŇA,

POSPAS MI JE V P-TÁCH,
POSPAS MA DOHÁŇA, ZMOCŇUJE
SA MA, POSPAS MA DUSÍ,

A JE TO ÚKAZ VYKĹBENIA,
ÚKAZ MÔJHO VYKĽÚČENIA,

A JE TO ÚKAZ POSPASU
A KĽAKU NA TVÁR PRED NÍM.