Predkreslená vráskou,
vypuklou ako výšivka,
lež si sa pretrhla
na mieste úsmevu,
matná ako pohár,
stojačky prichýlený k ústam,
lež pohár pukol, preteká
na mieste úsmevu. Hľa,
zľaknem sa, zvesím tvoju tvár,
presnívam na moju,
kto je kto,
kto je čí,
tvár pribijem nad posteľ,
budem pred ňou kľakať,
rozmlčím ju, keď sa oči stretnú,
rozdúcham ju ako uhlík,
oslovenie ju neobsiahne,
ozve sa na dve mená,
odparím z nej slzu,
vybarím z nej bozk,
nech je len biele miesto,
nech je len mrkajúci
tik, bežiaci po nej,
vystužený chrupom,
tvár sa naštrbí a pukne
po vráske kresby, pretrhne, naštiepi sa,
kto je kto,
kto je čí -
a všetko, čo ostalo, zodvihnem
za nitku z úst, za odbité ucho z pohára,
ktorý nám spadol na zem.