ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

Brúsené tvár - nôž
vošlo medzi nás,

brúsené tvár - nôž
nosené pred sebou,

vezmem brúsené tvár - nôž,
zavesím na kríž, spravený tužkou,

zavesím na kríž a kríž spadne,
ponorím do ohňa, oheň zhasne,

vezmem brúsené tvár - nôž,
ponesiem pred sebou
a postavím ho medzi nás.

2

Tvár - nôž sa neodkladá, prilieha
pevne a cez oči mu hľadíš,

vzadu sa pohneš,
dočiahneš oči viečkom,

lebo je tvoje modré oko
od teba odvrátené, vydeľuje sa z teba,
bublinka vodováhy pláva v ňom,

je plytko vsadené a za jeho dnom
si vonku, oddelená, v tme,

von z pitia vody,
von z úst, ktoré pijú,

a zdvihnúc tvár - nôž
oboma rukami,

si vonku, pod hladinou, dýchaš
slamkou, s kolienkom oka uprostred.

3

Možno si za očami
naopak, chrbtom k svetu,

možno ti za očami, obrátený k svetlu,
rastie kvet, ktorý pri dotyku
uhryzne, oblizne či dýchne,

na oči, ktoré zájdu pri dýchnutí,

možno si za očami
vír, ktorý krúti tvárou
a nožom, stuhnutá, bezvládna,
beztvará bielkovina, cez riasy precedená,

dve viečka na nej plávajú.

4

Možno si za očami
o hlavu nižšie pod nimi a stúpaš
si na prsty, lež nedočiahneš,

možno sa rozbiehaš, zavadíš
hlavou o tvár - nôž a spadneš na dno,

dvíhaš sa, zaštrká noha, keď jej nájdeš
miesto v členku, ako v rýchlostnej skrini,
napravíš ju priečne

a vykročíš odvrátene,
šťukajúc kĺbom ani kľučkou,

zaskočiac a s manifestným
ukrivnutím pred mojím tvár - nôž.

5

Lež tvár - nôž obchádza ich,
hľadá ťa ob dve oči,

bublinka vodováhy pláva v nich,

si k tvár - nôž iba
pridaná, za ním, zvonku,

pridaná k bdeniu, prebudeniu,

pridaná k črienke ako čepeľ,
k hlasu ako ústa, k stopke ako jablko,

počítam ťa do dvoch rúk a do dvoch kolien,
násobím dvoma pohľadmi a čiernym snom,
si za očami nepárna a prevyšuješ.

6

Tak načúvajúc zdvihneme
svoje tvár - nôž k sebe,
sami,

za očami a za ústami,

nad stolom, za gestom, robiac ním v povetrí,
vedľa svojho gesta, mimo neho
a pri gombíku na golieri,

prihneš sa, bozk,
ktorý dáš na ústa,

mení sa s novou tvárou a nožom,
na ktorom ostáva, mlčí na teba, hovorí
opačne, odlúčil sa, uschol,

ostal navrchu a za ním
je vír, ktorý bozkom otáča.

7

Pretože tvár - nôž predchádza ťa,
náhliš sa za ním vzadu,

tvár - nôž sa obzrie, zamračí,
zbadáš to, zamračíš sa za ním,

tvár - nôž sa pohne, dotkne sa ma,
zaváhaš, priblížiš sa ku mne,

keď tvoje tvár - nôž pobehne, ty bežíš za ním
v strachu, že uniká a ujde,
stratí sa ti medzi
tvárami a nožmi, nenájdeš ho,

vždy o piaď za ním,
o krôčik, o vlas, o tvár - nôž.

8

Takto si za očami
bez miery a stupňa,
bez zastavenia a bez prestávky,

zvolanie tvojho mena nedôjde,
odpovieš brúseným tvár - nôž,

jednosmerným, vždy dopredu,

nie na mieste, lež vedľa neho
alebo nad ním, kolmá naň a chvíľku
za sebou, predbehnutá
tvárou a nožom, v kúte za ním,

a tvár - nôž beží pred tebou
o krok a vždy na dosah.

9

Odkiaľ zaplačeš, či z očí,
či za očami,

odkiaľ sa usmeješ, či z úst
a či za ústami,

lebo si za očami
bez očí a za ústami bez úst,
nosíš ich napriek, pre podobu,

pre podobu víru, na ktorom
sa točí lístok
jazyka, na rube so žilobitím,

lebo si za podobou
cudzia dotyku a nevráskavá,
odpudzuješ magnetickú strelku a pohľad
sa na tebe neustáli, uhýba, odskakuje.

10

Pre podobu neúsmevu a neslzy,
netváre, nenoža,

pre ich podobu,

obnažím, nedovidím
do nepodoby, utriem nebozk,
prekročím tvoju nestupaj,

stupajou,
tvárou a nožom,

pre ich podobu,

neoči, neústa
za brúseným tvár - nôž.

11

Podoba je z tejto strany,
sem a odtiaľto je sformovaná,

prežíva od teba ku mne a sem
prikývne a pokrúti hlavou,
sem grimasuje a sem skríkne,

otočíš podobu naľavo či napravo,
nosíš ju v rukách, podoprieš dvoma prstami,

priložíš svoju
podobu k podobe jablka a hrebeňa,
zubami zabodnutého do jablka,

takže si iba jedna z radu,

si jedna z radu, čas ťa orosí
na podobe, za ktorou sa skryla nepodoba.

12

Vezmem brúsené tvár - nôž,
pôjdem s ním v smere hodín,

položím tvár - nôž na husle
a na nich odbdiem deň,

husle ma ponesú, do hodín
vojde kryštalická húsenica,

ide rýchlejšie ako ony,
rúčky sa lepia na jej stope,

pri naťahovaní hodín
husľovým kľúčom húsenica
rastie, bobtná a zväčšuje sa,

vyplní stroj mäkkou hmotou,

začína kvapkať zeleň,

zdvihnem sa, hluchý na tvoje
tvár - nôž a bielym slákom
nahmatám stupaj huslí.

13

Nehovor zo sna,
aby si sa nepočula,

si k nemu pridaná,

k snu, k jeho
tvári a nožu, k jeho
obzretiu sa zo sna,

odvrátením tváre
a noža zo sna
sa zadrhávaš v krku, viažeš sa
a uzlíš, krsneš,

a táto chvíľa uzlenia
je možno práve nepodoba.

14

Vezmem brúsené tvár - nôž,
ponesiem pred sebou,

na prste nabodnuté,

cestičkou
na recept nakreslenou,

podľa snov,
ktoré si nevolíme,
len ich zrkadlíme,

z ruky do úst,
na tvár a na nôž,

a ústa im nezveríme,
zavrieme ich dlaňou,

vyčkám, či nezveríme,

vyčkám, či tvár - nôž predsa
prikývne, povie, usmeje sa,

na prste nabodnuté.

15

Vezmem brúsené tvár - nôž,
postavím pred teba,

a mlčky odstúpim, vyčkám
v rukáve, zviazanom do uzla,

a tak je tvár - nôž a iné tvár - nôž
a stoja proti sebe,

čelom sa dotýkajú, hľadia stĺpkom
a ostrá tekutina, takým tenkým prúdom
po bodnutí vlasom z neho striekajúca,
kvapne na ústa a zasipí.