ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

Z môjho hľadiska,

t.j. z hľadiska rozbitej tváre, z hľadiska
zatratenia, bodky za vetou,
volania „Vráť sa!“, „Vráť sa!“,
z hľadiska kýpťa a z hľadiska prehry,
z hľadiska úst, narezaných v kútkoch do hviezdice,

hlasom
náreku,

z hľadiska halucinovaného
J. Ondruša za oknom a jeho
šepotu ku mne,

Z HĽADISKA ZATRATENIA,
Z HĽADISKA ROZBITEJ TVÁRE,

V ŽIVLE POTU,
V ŽIVLE SLÍN,

LOMIAC HLAVOU A SO PSOM V ÚSTACH,

NECHCEM VEDIEŤ,

KEĎ SOM SKONSTERNOVANÝ PAVÚKOM,

z tohto hľadiska
musel spadnúť

Luciin vlas na trávu
a ja som ho musel

zašliapnuť do zeme
a strom sa musel

nadýchnuť, vdýchnuť
vlas do seba

a jablko s ním muselo rásť,

LOMIAC HLAVOU
A V PREŠMYČKE OČÍ,

V ŤAHU TVÁROU V ŠACHOVOM ZRKADLE
Z BIELEHO NA ČIERNE A NASP-Ť,

ČO Z TOHO PADÁ NA MŇA,

ČO Z TOHO PREKRÍKNEM,
PRÚC HLAVOU,

J. Ondruš skríkol
na svojho halucinovaného
dvojníka,

SO PSOM V HLASE
A S VLKOM V HRDLE,

Z HĽADISKA BARBITURÁTOV,
Z HĽADISKA TRESKU,

KEĎ MI JE VYSOKO,

zobuď sa, máš
bolenie vrások, bolenie úsmevu a cítenie tváre,
prekladanie nohy cez nohu, máš
pohľad na pohľad, ubiehanie vrásky,

máš zavieranie
očí pred hodinami, odvracanie
hodín spred tváre a máš
počítanie večerov po Lucii,

V ŽIVLE TRASENIA SA,
V ŽIVLE ZHRÝZANIA SA,

AKOŽE KTO SME Z JEDNÉHO
STROMU, NA SKLADE TVÁRÍ PREPÍLENÉHO,

AKO KEĎ ROVNAKÉ ROKY
V TVÁRI, V ŽLTKASTOM REZE,
NA STRANE ZIMY PRITŔPNUTOM,

NAOPAK TRESKU,
VOLANIA „VRÁŤ SA!, VRÁŤ SA!“,

S VLKOM V ÚSTACH
A SO PSOM V HRDLE,

cestou k oknu mi treba
obísť stoličku, prejsť kľačky
pod ňou, pretiahnuť sa a obísť
ju kolenom a lakťom, krivým
úsmevom, zložením klobúka
pod stoličkou a uklonením sa,

otvorím okno, vidím, vonku
niet nikoho, len zem sa krúti,

uplýva, odnáša
pod oknom položenú šľapaj.

2

Vychádzajúc zo svojich zásad,

t.j. zo zásady zabodnutých vidiel, prehry,
zo zásady stŕpnutia, keď som
skonsternovaný pavúkom, zo zásady
dávenia do čiapky, ublíženia, podkovy
pribitej k dlani,

hlasom
náreku,

zo zásady halucinovaného
J. Ondruša a jeho kriku
za oknom, na mňa,

V ZÁSADE STŔPNUTIA,
V ZÁSADE ZABODNUTÝCH VIDIEL,

PRÚC A LOMIAC HLAVOU,

ČO Z TOHO PADÁ NA MŇA,

DOLU HLAVOU A S KRIKOM,

V ZÁSADE PREHRY, KEĎ SOM
SKONSTERNOVANÝ PAVÚKOM,

z týchto zásad musel
J. Ondruš hodiť jablkom
do okna a skríknuť za ním,

V ZÁSADE CHRBTICE
A JEJ PODKOPNUTIA,

V ŤAHU TVÁROU V ŠACHOVOM ZRKADLE
Z ČIERNEHO NA BIELE A NASPÄŤ,

V ČASE SNOVÉHO REBRÍKU,
KEĎ MI JE VYSOKO,

máš tvárenie sa a upieranie očí,
vysúvanie úsmevu a rozkladanie
rukami, máš pohľad na pohľad a máš
útek od toho všetkého,

máš prešmyknutie očí, ich pohýbanie,
máš horenie tváre a obracanie
obrazov tvárou k stene,

V ŽIVLE TRESKU
VOLANIA „VRÁŤ SA!, VRÁŤ SA!“,

PRÚC KRKOM,
LOMIAC HLAVOU,

AKOŽE KTO SME Z JEDNÉHO
STROMU, NA SKLADE TVÁRÍ PREPÍLENÉHO,

AKO KEĎ ROVNAKÉ ROKY
V TVÁRI, V ŽLTKASTOM REZE,
NA STRANE ZIMY PRITŔPNUTOM,

V ŽIVLE TRASENIA SA,
V ŽIVLE ZHRÝZANIA SA,

S VLKOM V ÚSTACH
A SO PSOM V HRDLE,

treba mi cestou k dverám
obísť stoličku, predbehnúť ju,
predbehnúť zrkadlo, ukazujúce na mňa,
ujsť mu a cestou prekľučkovať,
oklamať stôl a ho predstihnúť,

otvorím dvere, hľa, vonku
niet nikoho, len zem sa krúti,
uplýva, odnáša
pod oknom položenú šľapaj.

3

Podľa mňa,

t.j. podľa prietrže, podľa mrkania,
podľa škrtenia a podľa zničenia,
podľa odratia z kože a podľa neviery
a prehry a zatratenia,

podľa mňa, halucinovaného
J. Ondruša za oknom a jeho
škriekania,

hlasom
náreku,

podľa mňa,
t.j. podľa kýpťa, podľa ortieľu,
podľa amputovanej čeľuste, podľa
pojedania svojej ruky, hľa,

za oknom, vnútri, kde som vtedy stál,

PODĽA ŠKRTENIA,
PODĽA ZNIČENIA,
PODĽA KÝPŤA,

PRÚC HLAVOU,
LOMIAC KRKOM,

NECHCEM VEDIEŤ,

PODĽA POJEDANIA SVOJEJ RUKY,
PODĽA MŇA,
PODĽA ZATRATENIA,

podľa mňa musel halucinovaný
J. Ondruš skríknuť, zdvihnúť plač
a udrieť hlasom o zem,

V ČASE SNOVÉHO REBRÍKU,
KEĎ MI JE VYSOKO,

ČO Z TOHO PADÁ NA MŇA,

V ŽIVLE TRASENIA SA,
V ŽIVLE ZHRÝZANIA SA,

PODĽA ORTIEĽU,
PODĽA PREHRY,

Lucia prišla
ako vlas spod zeme, ktorý korienky
vysali a vlas stúpal
kmeňom a konárom, skrútený
v jablku, odtrhla ho a dlho
si ten vlas prehĺtal, dusil sa
a drhol, žul ho a neprežrel,

vlas medzi tebou a Luciou,
to, na čom visíš,

LOMIAC KRKOM
A PRÚC HLAVOU,

NECHCEM VEDIEŤ,

V ŤAHU TVÁROU V ŠACHOVOM ZRKADLE
Z BIELEHO NA ČIERNE A NASP-Ť,

KEĎ SOM SKONSTERNOVANÝ PAVÚKOM,

PODĽA PODKOPNUTEJ CHRBTICE,

PODĽA ZATRATENIA,

a ja,
psom v ústach halucinovaný,
hadom a vlkom v hrdle,

opakuj to po mne,

podľa mňa,
t.j. podľa halucinovaného J. Ondruša,

podľa mňa, keď stojím
vo vlastnej šľapaji.