Prvé básne

Život dnes – to sú mútne vody.
Falšou je pieseň o dne jazera.
Cez oči ale vpité do slobody
musíš sa učiť doňho pozerať.

Si predsa mužom. Máš strach z boja!?
Dnes báť sa smie len tvoja mať.
Srdce ti prísne ako vojak
za život na smrť telo musí hnať.

Chápem ťa, chápem tvoju bázeň
pred čiernym mračnom novej potopy.
Jak vojak – prv než klesne na zem –
chcel by si výšky v dlane uchopiť.

Výška však nad zemou sa klenie…
ale je ňou aj táto čierna prsť,
aj počatý plod v milovanej žene,
a preto zlého na ne nedopusť!

Desí ťa predzvesť budúceho boja?
Bôľne, kto plače, zlé, kto nadáva.
Srdce ti prísne ako vojak
do kroku musí veliť: ľavá, dva!