ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Texty Bielkových próz upravovali sme podľa všeobecných textologických zásad, platných pri úpravách textov našich starších spisovateľov, určených pre čitateľské vydanie. Brali sme pritom zreteľ na dobu i na kultúrne a jazykové prostredie, v ktorom Bielkove rozprávky vznikali a pravdaže, na dnešnú spisovnú normu. Podľa tejto normy upravili sme hláskoslovie a tvaroslovie, vo viacerých prípadoch urobili sme zásahy aj do slovníka a ojedinele aj do syntaxe, najmä kvôli zrozumiteľnosti a čitateľnosti diela.

1. Podľa dnešných pravopisných pravidiel upravili sme písanie i/y, písanie predložiek a predpôn s/so, z/zo, mäkkosť spoluhlások, kvantitu, interpunkciu a písanie veľkých písmen.

2. Podobne sme upravili aj hláskoslovie: jednomu — jednému, vojančenie — vojenčenie, svatvečer — svätvečer, výnimečne — výnimočne, vetor — vietor, mäd — med, väža — veža, jiedenie — jedenie, fašianky — fašiangy, sňahový — snehový, fiertuška — fertuška, na rozcestí — na rázcestí, výnsť — vyjsť, oplátky — oblátky a pod.

3. Upravujeme časovanie slovies: zbohatnul — zbohatol, prehltnul — prehltol, vytiahnul — vytiahol, strhnul — strhol, obráťa — obrátia, domysleť — domyslieť, upečem — upečiem, udre — udrie, zapre — zaprie.

4. Pri skloňovaní podstatných mien menili sme genitívnu formu: deju — deja, do Silvestru — do Silvestra, dáva dostatočnej náhrady — dáva dostatočnú náhradu, z prsú — z pŕs, ďalej 1. pád množ. čísla: prse — prsia, gazdiny — gazdiné, rozdiele — rozdiely, susedi — susedia, zámysle — zámysly, odpovedi — odpovede, slúžnovia — slúžni, 3. pád množ. čísla: ku ovčom — ku ovciam, 6. pád: na posiedkoch — na posiedkach, v prsách — v prsiach, 7. pád: zámienkom — zámienkou, očima — očami, s hrnci — s hrncami, rukama — rukami.

5. Príslovky a príslovkové výrazy upravili sme podľa dnešného pravopisného úzu: sviatočno — sviatočne, vážno — vážne, udatno — udatne, odhodlano — odhodlane, bezvýsledno — bezvýsledne, pokojno — pokojne, uduseno — udusene, opatrno — opatrne, bojácno — bojácne, nádherno — nádherne, vrúcno — vrúcne, prajno — prajne.

Podľa pravopisných pravidiel píšeme aj ostatné príslovky, spojky a predložky: včas ráno — včasráno, na protiveň — naprotiveň, na vonku — vonku, nedaj Bože — nedajbože, z ďaleka — zďaleka, s Bohom — zbohom, na miesto — namiesto, od mali — od mala, do dnes — dodnes, na javo — najavo; upravujeme nesprávne použitie predložiek: u — pri, ku — na, pre — po, dľa — podľa, a spojky: keď by — keby, ačkoľvek — hoci, jestli — ak.

6. Upravili sme podobu čísloviek: dva mladí — dvaja mladí, päťmi — piatimi a pod. Zároveň sme rozpísali arabské číslice: 40 rokov — štyridsať rokov, 72 — sedemdesiatdva.

7. Cudzie slová prepisujeme dôsledne podľa dnešných pravidiel: novellista — novelista, rebelliou — rebéliou, memoiry — memoáre.

8. Odstránili sme jotáciu: jak — ak, jako — ako, jakoby — akoby, jim — im, jich — ich.

9. Upravili sme niektoré tvary prídavných mien: magičný — magický, zvráskavelú — zvráskavenú, zapadlé oči — vpadnuté oči, tiahly — ťahavý, zožltlú — zožltnutú, na zimušnom nebi — na zimnom nebi, zvráskovitelý — zvráskavený.

10.V nevyhnutných prípadoch zasiahli sme do slovníka a menili sme bohemizmy, rusizmy, niektoré slová zastaralé a knižné: horko — horúco, spechal — náhlil sa, nesnádze — ťažkosti, dejanie — dej, máťuška — matka, tajomstvennú — tajomnú, osmahlý — opálený, tmavý, šilhnúť — zaškúliť, melký — plytký, drápy — pazúry, odbyť — odbaviť, dmuli — nadúvali, osúdenec — odsúdenec, zeje — zíva, hájny — hájnik, vnišla — vošla, nezolhať — nezlyhať, ovšem — pravda, pozor — pozornosť, odzvuk — ozvena, tesknota — clivota, poťažne — prípadne, alebo, obzvlášte — zvlášť, tekali — blúdili, akonáhle — len čo, zná — pozná, ináče, ináčej — ináč, zamestknanie — zamestnanie, mlhou — hmlou, zážehom — zápalom, spečovať — zdráhať sa, tázavo — spýtavo, zcela — celkom, behom služby — počas služby, poneváč — keďže, rty — pery, mluva — reč, domlúval — dohováral, náhončí — nadháňač, slovila — hovorila, zatým — zatiaľ, patrne — zjavne, žiarno — žiarivo, ponocní — hlásnici, bednár — debnár, v štkaní — vo vzlykaní, zúmyselne — úmyselne, dôstoju — dôstojnosti, stknúť — stoknúť, vyrazené myšlienky — vyjadrené myšlienky, tiažou — ťarchou, loža — posteľ, nenadále — nečakane, nesnadno — neľahko, zapchnúť — zapichnúť a pod.

11. Napokon sme odstránili tlačové chyby: zabúdzal — zabúdal, čapce — čepce…

Do skladby sme zasahovali iba ojedinele, pri nesprávnom postavení prívlastku, pri úprave slovosledu premiestnením zvratného slovesa „sa“ (napr.: akoby to mnohým sa pozdalo — akoby sa to mnohým pozdalo), alebo ak bol text ťažkopádny a nezrozumiteľný (napr.: … kým sa ich rodičia stavajú do ich citov oproti — … kým sa ich rodičia stavajú proti ich citom).

Uviedli sme niektoré zásadné zmeny, ktoré sme urobili v texte Bielkových rozprávok. Touto úpravou chceli sme urobiť Bielkove prózy čitateľné, zrozumiteľné, a pritom čo najviac zachovať autorov jazyk, jeho štýl a vetnú skladbu.