Zlatý fond > Diela > Obecné počty

Anton Bielek:
Obecné počty

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Dagmara Majdúchová, Martina Jaroščáková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 112 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Anton Bielek
Názov diela: Obecné počty
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2008

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Miriama Oravcová
Viera Studeničová
Dagmara Majdúchová
Martina Jaroščáková

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Anton Bielek
Názov diela: Na vysokých horách
Vyšlo v: TATRAN
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1972
Počet strán: 340

Editori pôvodného vydania:

Jozef Gazdík [vybral, pripravil, napísal edičnú poznámku a zostavil bibliografiu]
Daniela Lehutová [rediguje]
Daniela Lehutová [zodpovedná redaktorka]
Antónia Paulinyová [technická redaktorka]
POZNÁMKY:

Do výberu z diela Antona Bieleka zaradili sme trinásť próz, ktoré autor publikoval vo viacerých slovenských časopisoch, zborníkoch a kalendároch. Väčšina jeho rozprávok vyšla aj knižne, niektoré i vo viacerých vydaniach.

Pri výbere z Bielkovho beletristického diela mali sme na zreteli predovšetkým ideové a umelecké kritériá. Zamerali sme sa predovšetkým na prózy z ľudového života, so sociálnymi motívmi, na obrázky, v ktorých zachytil krásu slovenskej prírody a život ľudí v horách. Tieto Bielkove rozprávky boli v časoch vyjdenia veľmi obľúbené a podnes si zachovali svoju sviežosť a čitateľnosť.

Výber sme nazvali podľa jednej z najlepších Bielkových rozprávok: Na vysokých horách.

Ako základný východiskový text sme si zvolili posledné vydanie za života autora:

Obecné počty. (Slovenská knižnica 1896, č. 2).

Texty Bielkových próz upravovali sme podľa všeobecných textologických zásad, platných pri úpravách textov našich starších spisovateľov, určených pre čitateľské vydanie. Brali sme pritom zreteľ na dobu i na kultúrne a jazykové prostredie, v ktorom Bielkove rozprávky vznikali a pravdaže, na dnešnú spisovnú normu. Podľa tejto normy upravili sme hláskoslovie a tvaroslovie, vo viacerých prípadoch urobili sme zásahy aj do slovníka a ojedinele aj do syntaxe, najmä kvôli zrozumiteľnosti a čitateľnosti diela.

1. Podľa dnešných pravopisných pravidiel upravili sme písanie i/y, písanie predložiek a predpôn s/so, z/zo, mäkkosť spoluhlások, kvantitu, interpunkciu a písanie veľkých písmen.

2. Podobne sme upravili aj hláskoslovie: jednomu — jednému, vojančenie — vojenčenie, svatvečer — svätvečer, výnimečne — výnimočne, vetor — vietor, mäd — med, väža — veža, jiedenie — jedenie, fašianky — fašiangy, sňahový — snehový, fiertuška — fertuška, na rozcestí — na rázcestí, výnsť — vyjsť, oplátky — oblátky a pod.

3. Upravujeme časovanie slovies: zbohatnul — zbohatol, prehltnul — prehltol, vytiahnul — vytiahol, strhnul — strhol, obráťa — obrátia, domysleť — domyslieť, upečem — upečiem, udre — udrie, zapre — zaprie.

4. Pri skloňovaní podstatných mien menili sme genitívnu formu: deju — deja, do Silvestru — do Silvestra, dáva dostatočnej náhrady — dáva dostatočnú náhradu, z prsú — z pŕs, ďalej 1. pád množ. čísla: prse — prsia, gazdiny — gazdiné, rozdiele — rozdiely, susedi — susedia, zámysle — zámysly, odpovedi — odpovede, slúžnovia — slúžni, 3. pád množ. čísla: ku ovčom — ku ovciam, 6. pád: na posiedkoch — na posiedkach, v prsách — v prsiach, 7. pád: zámienkom — zámienkou, očima — očami, s hrnci — s hrncami, rukama — rukami.

5. Príslovky a príslovkové výrazy upravili sme podľa dnešného pravopisného úzu: sviatočno — sviatočne, vážno — vážne, udatno — udatne, odhodlano — odhodlane, bezvýsledno — bezvýsledne, pokojno — pokojne, uduseno — udusene, opatrno — opatrne, bojácno — bojácne, nádherno — nádherne, vrúcno — vrúcne, prajno — prajne.

Podľa pravopisných pravidiel píšeme aj ostatné príslovky, spojky a predložky: včas ráno — včasráno, na protiveň — naprotiveň, na vonku — vonku, nedaj Bože — nedajbože, z ďaleka — zďaleka, s Bohom — zbohom, na miesto — namiesto, od mali — od mala, do dnes — dodnes, na javo — najavo; upravujeme nesprávne použitie predložiek: u — pri, ku — na, pre — po, dľa — podľa, a spojky: keď by — keby, ačkoľvek — hoci, jestli — ak.

6. Upravili sme podobu čísloviek: dva mladí — dvaja mladí, päťmi — piatimi a pod. Zároveň sme rozpísali arabské číslice: 40 rokov — štyridsať rokov, 72 — sedemdesiatdva.

7. Cudzie slová prepisujeme dôsledne podľa dnešných pravidiel: novellista — novelista, rebelliou — rebéliou, memoiry — memoáre.

8. Odstránili sme jotáciu: jak — ak, jako — ako, jakoby — akoby, jim — im, jich — ich.

9. Upravili sme niektoré tvary prídavných mien: magičný — magický, zvráskavelú — zvráskavenú, zapadlé oči — vpadnuté oči, tiahly — ťahavý, zožltlú — zožltnutú, na zimušnom nebi — na zimnom nebi, zvráskovitelý — zvráskavený.

10.V nevyhnutných prípadoch zasiahli sme do slovníka a menili sme bohemizmy, rusizmy, niektoré slová zastaralé a knižné: horko — horúco, spechal — náhlil sa, nesnádze — ťažkosti, dejanie — dej, máťuška — matka, tajomstvennú — tajomnú, osmahlý — opálený, tmavý, šilhnúť — zaškúliť, melký — plytký, drápy — pazúry, odbyť — odbaviť, dmuli — nadúvali, osúdenec — odsúdenec, zeje — zíva, hájny — hájnik, vnišla — vošla, nezolhať — nezlyhať, ovšem — pravda, pozor — pozornosť, odzvuk — ozvena, tesknota — clivota, poťažne — prípadne, alebo, obzvlášte — zvlášť, tekali — blúdili, akonáhle — len čo, zná — pozná, ináče, ináčej — ináč, zamestknanie — zamestnanie, mlhou — hmlou, zážehom — zápalom, spečovať — zdráhať sa, tázavo — spýtavo, zcela — celkom, behom služby — počas služby, poneváč — keďže, rty — pery, mluva — reč, domlúval — dohováral, náhončí — nadháňač, slovila — hovorila, zatým — zatiaľ, patrne — zjavne, žiarno — žiarivo, ponocní — hlásnici, bednár — debnár, v štkaní — vo vzlykaní, zúmyselne — úmyselne, dôstoju — dôstojnosti, stknúť — stoknúť, vyrazené myšlienky — vyjadrené myšlienky, tiažou — ťarchou, loža — posteľ, nenadále — nečakane, nesnadno — neľahko, zapchnúť — zapichnúť a pod.

11. Napokon sme odstránili tlačové chyby: zabúdzal — zabúdal, čapce — čepce…

Do skladby sme zasahovali iba ojedinele, pri nesprávnom postavení prívlastku, pri úprave slovosledu premiestnením zvratného slovesa „sa“ (napr.: akoby to mnohým sa pozdalo — akoby sa to mnohým pozdalo), alebo ak bol text ťažkopádny a nezrozumiteľný (napr.: … kým sa ich rodičia stavajú do ich citov oproti — … kým sa ich rodičia stavajú proti ich citom).

Uviedli sme niektoré zásadné zmeny, ktoré sme urobili v texte Bielkových rozprávok. Touto úpravou chceli sme urobiť Bielkove prózy čitateľné, zrozumiteľné, a pritom čo najviac zachovať autorov jazyk, jeho štýl a vetnú skladbu.


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo



Anton Bielek

— prozaik, publicista, učiteľ, zakladateľ a vydavateľ Ľudových novín, po emigrácii redaktor slovenských novín v Amerike Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.