Karla

Karol sa predstavil pánu nadporučíkovi, ktorý sa medzitým stal už kapitánom — a bol dobre prijatý. Len keď sa o Margitinom bláznovstve dozvedel, hrešil pán kapitán, ako náleží. Z počiatku sa Karlovi cnelo, myslel, že od túžby po domove i on dostane „domácu nemoc“, ale pevnou vôľou premohol všetko, učil sa a tak si získal lásku kapitánovu.

V ten čas boly služobné roky vojenské práve zmenšené zo štrnástich na osem rokov. Kto bol radšej ako Karol a jeho ľudia v Stráži! Hane to bolo ešte príliš mnoho, ačkoľvek i za to obetovala vrelý Otčenáš za pána cisára. Na svätojáanskú púť prišiel Milota s Hanou a Margitou do Prahy. Hana nevidela nič, nepočula nič, ona sa dívala len na svojho Karla, ktorý sa jej pozdával ešte tisícrazy krajším, ako bol skorej. Sama Margita, ačkoľvek ju vždy pichlo, keď sa na syna zadívala, musela uznať, že mu ten oblek veľmi pristane. Len keby toho lúčenia nebolo bývalo a tých osem rokov, ono by to všetko ešte ušlo!

Peter uznal, že mal Karol pravdu, keď mu sdelil, že je Bára dobré dievča a že ho rada vidí; nerozmýšľal sa dlho, a rok na to bola svadba. — Karol prišiel na dovolenú už ako desiatnik, z čoho mal Barta najväčšiu radosť. Ako rád mal Karlu, mal teraz Karla ešte radšej.

Tri roky minuly. Štvrtý rok stal sa Karol šikovateľom. To bol predsa už hodným pánom, mohol sa stať aj oficierom, mali ho tam radi, ale vtedy začal túžiť po horách — po Hane tak prevelice, že by bol dal i generálsku uniformu — keby ju mal, — za sedliacku kazajku.

Hana vari tušila jeho zármutok, lebo i ona chodila ako telo bez duše a v horách túžila po Prahe.

„Toto tak nemôže ostať. Jeden vrká tu, druhý tam; nech sa to soberie, bude pokoj. Gazdiná, upeč mi dajakú caltu (koláč) na cestu. Jurko, namaž voz, pojdeme zajtrá do Prahy. Musím sa na to dopýtať!“

Tak povedal jedného dňa Milota. Čeľadník namazal dobre voz, gazdiná s Hanou upiekla vianočku otcovi na cestu a Karlovi do Prahy, a rychtár šiel druhý deň do Prahy.

Keď sa o niekoľko dní vrátil, rozprával: „No už sa ty, Hana, poteš, už je to urobené!“

Onedlho potom vrátil sa Karol ako vyslúžilec domov, stal sa poriadnym roľníkom a žije snáď dosiaľ so svojou Hanou.