Ježiškov stromček
Autor: Ferko Urbánek
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Tibor Várnagy, Eva Studeničová
Les. V úzadí úvršie, na ňom čierny kríž.
Výstup 1.
Ivan sám.
IVAN (Kľačí pred krížom a modlí sa):
Bože večný, vyslyš ma
z vysokého neba,
veď ja nemám nikoho,
okrem, Bože, Teba.
Nemám otca drahého,
nemám už mamičky,
len tie hviezdy na nebi
sú moje sestričky.
Slzy horké, zima, hlad
sú priatelia moji,
nikto si ma na svete,
nikto neprisvojí.
Nik mi hlávku nečeše,
nik mi tvár nezmyje,
nikto sa ma nezpýta,
keď plačem, čo mi je.
Nik mi s láskou nepodá
chlebíka smidočku,
nik si ma nepritúli
k svojemu srdiečku.
nikto nespomôže,
jedine Ty na nebi
spomôcť môžeš, Bože!
(Vstane a ide do popredia.)
Čo teraz? Sem som zašiel, ale ďalej nevládzem a už sa zvečerieva. (Počúva.) Čosi praští, len aby to nebol medveď alebo vlk.
(Utiahne sa ku krížu.)
Výstup 2.
Tonko, Karol, Stanko. (Vystúpia jeden za druhým s ľava, bojazlivo sa obzerajú.)
TONKO (nesie na pleci malú jedličku): Ticho pst! Tu čosi šuchorilo.
KAROL: Ty, počuj, aby to bol medveď alebo divočiak.
STANKO: Alebo dajaká mátoha, lebo tu vraj pri kríži straší ten bláznivý, čo sa tu obesil a čo je tu pochovaný; že vraj po smrti máta.
TONKO: Ale čo sa bojíš, ty zajačí chvostík, ja sa nebojím ani kominára.
KAROL: Ani ja sa nebojím, ale mám strach.
STANKO: A ja by som sa najradšej vrátil.
TONKO: No, to sú vojaci! Nehanbíte sa? (Komanduje.) Do radu! Forverc! Ain, cvaj, ain, cvaj! (Ide smelo popredku, Karol, Stanko starostlivo za ním v pravo.)
IVAN (zkríkne): Bum!
TONKO, KAROL, STANKO (s krikom útekajú nazpäť).
IVAN (beží za nimi a volá): Tonko, Karol, Stanko, nebojte sa!
TONKO (vráti sa): Ach, ľaľa, Ivan.
KAROL, STANKO: Ivan!
TONKO: Ako si nás nastrašil!
KAROL: Ja som div dušu od strachu neztratil; myslel som, že to medveď.
STANKO: Hm, čo vám, ale mne šupelo ja som bol posledný.
TONKO: Čo tu robíš, Ivan?
KAROL: Ušiel si Bumbálovi?
IVAN: Áno.
STANKO: Zaiste ti sľuboval dobrú Štedrú večeru, (ukazuje bitku) keď si korunu nedoniesol.
IVAN: Keďby ma bol dostal, bol by ma ubil, ale ja som sa schoval a potom som ušiel.
TONKO: Na čo ti to pomôže; keď s vrátiš, ubije ťa duplovano.
IVAN: Už sa nikdy k nemu nevrátim; on nieje môj dedo.
KAROL: Ako? Bumbál ti nieje rodina?
IVAN: Nie.
STANKO: A teraz kam pôjdeš?
IVAN: Svetom, po dobrých ľuďoch.
TONKO: Ivanko, poď s nami, ja dovediem ťa k nám; my sme síce sami chudobní, ale preto ťa moji rodičia vďačne príjmu a ja rád rozdelím sa s tebou o každú smidku chleba.
KAROL: Aj ja ti dám, čo budem mať dobrého; poď s nami.
STANKO: A pozri i stromček si nesieme; boli sme si tu v hore preň a naň si navešáme oriešky, jabĺčka, medovníky, oplátky, obrázky a potom sa budeme pri ňom modliť a spievať.
TONKO: I k tomu ťa príjmeme a bude aj tvojim ten stromček. Vráť sa s nami.
IVAN: Pán Boh vám zaplať za všetko; ja sa už nevrátim, tam by ma Bumbál ubil alebo aj zabil.
KAROL: A nemáme povedať, že si tu?
IVAN: Nie.
STANKO: A nebojíš sa tu sám?
IVAN: Nebojím, však mi nebohá mamička povedala, že je Pán Boh všade, teda som tu nie sám, ale je tu aj Pán Boh so mnou.
KAROL: To máš pravdu; Pán Boh je všadeprítomný.
TONKO: Teda s Bohom buď, Ivanko!
STANKO: S Bohom! (Odídu.)
Výstup 3.
Ivan sám.
IVAN (hľadí za nimi): Aj oni budú mať stromček, aj oni sa budú tešiť s Ježiškom, len ja budem sám tu v lese. Ďalej nevládzem. (Sadne pod kríž.) Tu bude môj Štedrý večer. (Sopne ruky a spieva.)
Prídi Ježišku premilý,
hoj, prídi, prídi k nám,
moje srdiečko nevinné
čaká Ťa, to ti dám.
(Konec vždy tichšie, po speve sklesne a zaspí. Javište sa stmie.)
(Sen)
Výstup 4.
Anjel strážca.
ANJEL STRÁŽCA (stane si nad Ivana):
Anjelom som strážnym tvojim,
pri boku ti voždy stojím,
tak, ako mi Boh prikázal.
teba viesť po cestách cností,
chrániť ťa od všetkých zlostí, —
by si poznal zákon Jeho,
pridŕžal sa len dobrého,
Boha ctil si neustále,
žil ku jeho cti a chvále.
Ty Ježiška často vzývaš,
k nemu rúčky denne spínaš;
On ti v tento Štedrý deň
sošle krásny, rajský sen.
(Zpoza kulisne očuť spev anjelov: La-la la, dľa nápevu: „Spajkaj.“)
Výstup 5.
(Anjelíci. Šesť anjelikov vystúpi s ľava; držiac sa za ruky a spievajúc krútia sa v kole okolo Ivana. Na hlave majú korunky a na krku prevesené nesviazané vence.)
Spajkaj sladko, buvaj len,
drahé, milé dieťa,
[: krásny spatríš neba sen,
rajskej ruže kvieťa :]
(Chytia konce vencov a nadvihnúc ruky do výšky, uchopia sa a tancujú celým radom štyri kroky napred a štyri nazad cez celú sloku.)
Očká tvoje slzičiek —
mnoho naplakaly,
[: my sme z nich čo z ružičiek
vencov naspletali :]
(Pustia sa, ide v kruhu jeden za druhým, rozháňajúc v pravo, v ľavo vencom. Spievajú.)
Ježiškovi vložíme
pred jasličky sväté,
[: On ich čo obeť príjme
tie slzičky zlaté :]
(Zase tak, ako pri druhej sloke.)
Slzy tvoje premení
v samé dni radosti,
[: biedu tvoju odmení
z nebeskej štedrosti. :]
(Traja a traja sa lapia v kruh a točiac sa, jedni idú na pravú, druhí na ľavú stranu anjela strážcu a tam ostanú stáť.)
Siroty On miluje,
tiché, zbožné deti,
[: radosť im pripravuje,
ktorá večne svieti :]
Výstup 6.
Ježiško, Anjelik prvý, druhý, tretí, štvrtý. Predošlí.
ANJELIK PRVÝ, DRUHÝ, TRETÍ, ŠTVRTÝ (za kulisňou spievajú): Gloria, gloria in excelsis Deo!
ANJELICI (na javišti odpovedajú): Gloria, gloria in excelsis Deo!
ANJELIK PRVÝ, DRUHÝ, TRETÍ, ŠTVRTÝ (za kulisňou): Gloria, gloria in excelsis Deo!
(V tom sa javište ožiari bengálskym svetlom.)
JEŽIŠKO (v ružových šatočkách, nese malý vianočný stromček, bohato zdobený, stane si pred Ivana).
IVAN (kľakne, ruky zopne a spieva slabúčko jako vo sne):
Moje srdiečko, Ježišku,
chudobný je dom,
posväť ho svojou milosťou,
prebývaj vždy v ňom.
JEŽIŠKO (k Ivanovi):
Dieťa drahé,
chvíle blahé
zaži; rajskú radosť,
stromček ti dám
a požehnám
ťa dnes ako tvoj hosť.
kde chudoba
držala ťa v moci,
od dnes radosť,
lásky hojnosť,
zaži svätej noci.
Dobré dietky,
rajské kvietky,
ľúbim, tak aj teba.
Duše čisté
príjmem iste
do radosti neba.
(Podá Ivanovi stromček.)
ANJELICI (všetci spievajú): Gloria, gloria in excelsis Deo!
(Za kulisňou zažne sa bengálske svetlo.)
(Opona spadne.)
O autorovi
Ferko Urbánek
dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke…
Galéria obrázkov
Obrázok
