Ježiškov stromček

(Javište ako v poslednom dejstve. V prostried izbe stojí pekný, bohatý vianočný stromček, od neho v pravo i v ľavo stoja radom stolice, na ktorých sú rozložené rozličné vianočné dárky. Za stromčekom je stolík a na ňom stolček, tiež i za stolicami od stromčeka vyššie a vždy nižšie stolčoky tak umiestnené, aby to obecenstvo nezbadalo.

Pod stromčekom na malom stolčeku sedí Ivan v peknom, panskom obleku, ruky má složené sťa ku modlitbe. Na pravom boku stojí Darina, Božena, Miluška; na ľavom boku stojí Kvetňanský, Viera, Oľga a v kútiku Anna; všetci hľadia na Ivana, ktorý po vyhrnutí opony spieva:)

DARINA: Je to premilé dieťa, pravý anjelík. Vysvetli nám však — prosím ťa — celé toto prekvapenie.

KVETŇANSKÝ: Smutnú udalosť môjho nebohého brata znáte. To viete, že podozrenie veľkej defraudácie v dielni, v ktorej bol pokladníkom, padlo na neho, čo ho natoľko trápilo, až sa zbláznil a z blázinca ujdúc, v pomätenosti svojej sa obesil tu v blízkej hore, kde ho aj pochovali. Bola to hrozná hanba pre celú rodinu. Po jeho smrti o pol druha roka dokázala sa jeho nevinnosť a fabrikant dal rodine nebohého brata pár tisíc korún odškodného. Dotaz úradný, kde sa teraz žena po nebohom bratovi zdržuje, prišiel ku mne. Ja pátral som na všetkých stranách, a konečne som sa dozvedel, že posledné časy žila vo veľkej biede i so svojim dieťaťom, až podľahla práci, biede, trápeniu a náhle zomrela. Kam sa po jej smrti podelo dieťa, malý chlapček, dedič odškodného, nebolo možno vyzvedieť a malo sa všeobecne za to, že i ten už voľakde zahynul.

VIERA: A toto je ten chlapček?

BOŽENA: Náš malý bratanec?

KVETŇANSKÝ: Ako viete, chodievam každoročne na tento deň na hrob nešťastného brata a dnes návšteva moja bola požehnaná, lebo našiel som na hrobe spiace, na polo zmrznuté chlápätko, malého Ivana, synčeka po nebohom bratovi — úbohú sirotu.

DARINA: Bože najmilostivejší, tak som si zo srdca žiadala aspoň jedného syna, a hľa, ty si vyslyšal vrúcnu prosbu moju. (Predvedie Ivana.) Ivanko môj drahý, ty budeš od teraz mojim dobrým synom a ja budem tvojou dobrou mamičkou. (Bozkáva Ivana.)

KVETŇANSKÝ (k Ivanovi): A ja ti budem otcom; budem sa svedomite starať o tvoju budúcnosť. (Objíma Ivana.) Bože daj, žeby som z teba statočného muža vychovať mohol.

VIERA: A nám budeš drahým bratríčkom. (Bozkáva Ivana.)

BOŽENA: My ťa budeme vždy rady mať. (Bozká Ivana.)

MILUŠKA: A všetky hračky ti dám, i ten stromček bude tvoj.

OĽGA (bozká Ivana na čelo): Vítaj, dieťa drahé, ži k radosti tvojich dobrodincov a ku cti a sláve Božej!

DARINA: Ale ja posiaľ neviem pochopiť, ako že môžeš vedeť, že to syn po nebohom tvojom bratovi?

KVETŇANSKÝ: Snadno. I podobou na neho sa ponáša, a na krku má medajlon a v ňom obrázok nebohých rodičov: môjho brata i švagrinej.

DARINA (pozerá medajlon): Skutočne.

KVETŇANSKÝ: Ináč ho bolo ťažko poznať; ležal tam na sňahu v chatrných žobráckych šatočkách.

IVAN: Ale teraz mám pekné šaty, čo mi dal Ježiško — (Pozerá po sebe): v tých by ma dedo Bumbál ani nepoznal.

DARINA: A kto je ten dedo Bumbál?

IVAN: No, ten starý, čo ma to bíjal.

KVETŇANSKÝ: Cestou mi chudák rozprával, že býval u akéhosi starého tyrana, ktorého Bumbálom menuje, a tomu musel každý deň korunu vyžobrať a keď korunu nedoniesol, že ho bil na zabitie.

DARINA: Ukrutník!

VIERA, BOŽENA, MILUŠKA (ľutujú Ivana): Chudiatko, malé.

KVETŇANSKÝ: Dnes od rána chodil po pýtaní a keď nenažobral korunu, bál sa toho kata starého a ušiel z domu; prišiel do hory a tam pri kríži zaspal.

DARINA: To riadil tak Pán Boh, aby sa dostal k nám.

OĽGA: Hoj, nevyspytateľné sú cesty Božie.

VIERA: Buď za to česť i chvála Boh na nebi!

BOŽENA: Máme aspoň bratríčka.

MILUŠKA (lapí Ivana za ruku): To je môj bratríček!

KVETŇANSKÝ: Hovoril som, deti moje, že dnešný večer bude pre nás večerom štedrej milosti Božej. Aby sme poďakovali za ňu Otcu najvyššiemu, zaspievajme našu vianočnú. (Utvoria skupeninu. Ivan stojí v prostriedku, s pravej strany Darina drží ho za ruku, za ľavú ruku drží ho Kvetňanský, pri ňom stojí Viera, pri tejto Oľga. Pri Darine stojí Božena a pri nej Miluška, stranou Anna.)

VŠETCI (spievajú):

(Po čas piesne vystúpi anjel strážca a stane si za Ivana, Ježiško stane si za stromček na najvyššie miesto, aby ho aspoň po pás bolo nad stromčekom videť, s jednej i s druhej strany na stolčeky za stoličkami anjelici, aby celok tvoril pekný živý obraz, ktorý sa osvieti bengálskym svetlom.)

(Opona spadne.)