Potrestaný úmysel

Rozprávky, Uhorská Skalica 1900, str. 104 — 111

Rozprávky pre ľud, Ružomberok 1904, str. 118 — 125

Spisy (prvé vydanie) — 1 str. 143 — 150

Spisy (druhé vydanie) — 1 str. 139 — 146

Čítaná autorom na schôdzi Detvana v zimnom období 1899 — 1900. Rozprávku vložil autor do úst svojej starej matky. Pripája sa k rozprávkam, ktoré sa viažu na dom starých rodičov. Jozef Škultéty vyčíta tejto rozprávke predovšetkým nevypracovanosť. Hovorí: „Gregorovi bola by veľmi potrebná rada skúseného a svedomitého spisovateľa D. V. Grigoroviča, odtlačená o niečo vyššie v tomto čísle Slovenských pohľadov. Keby sa bol trudil nad svojou prácou, rozmýšľaľ, opravoval, prepisoval ako Grigorovič radí, bolo by vyšlo z toho asnáď i to, že niektorú rozprávku by bol vylúčil, nedal tlačiť. Taká je najmä predposledná Potrestaný úmysel, nemajúca tej osi, koncepcie, bez ktorej nemáš ani kratučkej anekdoty.“ Výčitka Škultétyho je neoprávnená. Rozprávka je dokladom úsporného postupu vo vytváraní situácií, v presnom používaní dialogu, i rozprávačského monológu a jeho využitie pre charakterizovane situácie. „Rady“ D. V. Grigoroviča, o ktorom autor poznámky (redaktor SP Škultéty) píše, že patrí do kruhu Turgeneva, Gončarova, Dostojevského a Tolstého a ktorého práce odtláčaly aj Slovenské pohľady, uverejnené sú na str. 92 vo forme citovaného rozhovoru z Peterburgskej Gazety medzi Grigorovičom a žurnalistom I. P. Zazulinom. Grigorovič žil v rokoch 1822 — 1900.