ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Robotná knižka

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
Robotná knižka

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Pavol Tóth, Daniela Kubíková. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

141

čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Robotná knižka
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2008

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Miriama Oravcová
Pavol Tóth
Daniela Kubíková

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Dielo II.
Vyšlo v: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1953
Počet strán: 373

Editori pôvodného vydania:

dr. Jozef Felix [rediguje]
Ivan Kupec [šéfredaktor]
Mariana Prídavková [zodpovedná redaktorka]
Rudolf Totka [technický redaktor]
Zlata Dônčová [korigovala]
Karol Rosenbaum [bibliografické poznámky, vysvetlivky a poznámky k textovej úprave]
Dr. Ján V. Ormis [bibliografické poznámky a vysvetlivky]

POZNÁMKY:

Tŕpky, Ružomberok 1911, str. 91 — 101

Spisy (druhé vydanie) — 4, str. 45 — 55

„Dva obrázky zo života“, ako autor nazval v podtitule svoju rozprávku, boly uverejnené i v „Zore — kalendári pre ľud“ na r. 1911, II. R., ktorý, žiaľ, zatiaľ nám nebol prístupný. Tajovský zobrazil pomery vytvárané kapitalizmom a dôsledky jeho hospodárskeho liberalizmu, v ktorom nastával paradoxný zjav. Tento rozpor Tajovský presvedčive ukázal na postave krajčírskeho tovariša, ktorý s vyučenskou knižkou smel žobrať, a na postave nadaného dedinského dievčaťa, ktoré bez nej nesmelo maľovať. A kapitalistické poriadky pripúšťaly i to, aby „dievča platilo opitému maliarovi zo svojho zárobku týždenne zlatku“ — také bolo totiž rozhodnutie slúžneho. Slúžilo a ochraňovalo vykorisťovateľov proti vykorisťovaným.