Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 76 | čitateľov |
Všetci.
DORKA (vbehne splašená): Čože je, pre Boha, čo je? (Zbadá Želmíru, skríkne a schová sa za chrbát Boženy.)
MILOSLAV: Zbraň, zbraň!
DORKA (obzerá sa úzkostne, zrazu vezme dáždnik, otvorí ho a podáva Miloslavovi): Tu je, tu je.
MILOSLAV (vezme ho a drží pred sebou).
ŽELMÍRA (smeje sa a odhodí revolver na zem): Hahaha, znamenitý duell!
BOŽENA (smeje sa): Hahaha, výborne, non plus ultra!
ŽELMÍRA (podáva Miloslavovi ruku): No, pán brat, po vojne býva mier.
BOŽENA (oboch objíme): A sladké smierenie!
DORKA: No, naša pani majú naraz dvoch, a mňa pre jedného hrešievajú.
MILOSLAV (díva sa zadivene raz na Želmíru, raz na Boženu): Čo toto všetko má znamenať, to ja nerozumiem.
BOŽENA: Ale čo by nie! Rozumieš i ty žartu.
MILOSLAV: A to má byť žart?
ŽELMÍRA (demaskuje sa): Áno, malý, nevinný žart; odpusť!
MILOSLAV (zadivene): Pre Boha, Želuška, to si ty?
ŽELMÍRA: Áno, ako vidíš, tvoj sok.
BOŽENA: A môj zbožňovateľ, na ktorého môj muž tak žiarlil.
MILOSLAV: Nuž ale ako si mám vysvetliť celú túto komédiu?
ŽELMÍRA: Ako? Nuž celkom proste tak, že by si si vzal z nej príklad a naučenie, aby si nikdy nebol dlho do noci v kassíne, alebo von z domu, a nezanedbával svoju mladú žienku, ktorá sa musí nudou moriť, kým sa pán manžel zabáva, lebo ináč tu odohratý žart mohol by sa ľahko stať v celej svojej skutočnosti.
BOŽENA (nežne): Na úkor vrelej lásky našej a tichému šťastiu nášmu.
MILOSLAV: Robíte nedobré žarty. Ostatne, každá zlá vec má i svoju dobrú stránku; ja uznávam, že je to chyba odo mňa, že vystávam dlho z domu, a sľubujem vám, že sa to viac nestane.
DORKA (sebe): Ach, chvalabohu, aspoň sa vyspíme!
BOŽENA (podáva mu ruku): Vďaka, Milko môj, to chybelo k úplnému nášmu šťastiu.
ŽELMÍRA: Sláva, dobre je!… Teraz mi len ešte, prosím ťa, povedz, prečo si sa von vyzul? Máte to v štatútoch kassína, aby ste ľahšie mohli zatajiť pozdný príchod?
MILOSLAV: Božechráň! To robím len zo šetrnosti oproti žene, aby som ju z prvého sna nezobudil.
BOŽENA: A ja aby som ľahšie uverila, že chodíš o desiatej domov! No, dnes si sa dostal! Vyčkala som ťa do polnoci a zároveň potrestala.
ŽELMÍRA: Tak treba, tak!
MILOSLAV: No bolo to posledný raz. A keby som kedy i chcel vystať z domu, nuž mi zaiste príde na um táto scéna o polnoci.
BOŽENA, ŽELMÍRA: Výborne!
DORKA: Ja by som sa tak ľahko neudobrila. (Odchádza.)
(Opona spadne.)
— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam