E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
O polnoci

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 76 čitateľov

Výstup 1.

Božena, Dorka. (Božena v nádhernej toalette sedí nenútene na diváni a číta. Dorka, učupená v kresle pri dverách, drží pletenie v rukách a spí.)

BOŽENA (číta):

„Je máj, je máj! i srdce hlása moje:
veď dušou tanú vidín svetlé roje
a v srdci zvučia blaha storé hlásky…
Čo utrpenia, slasti v duši skryté,
to všetko splýva v sladkom jednom cite:
snáď moja nálada? či symptom lásky?…“

Je to krásné a utešené, ale to treba čítať večierkom v tichej skrýši voňavých sadov svojmu zbožňovanému mužovi a počúvať utajene na mužnej jeho hrudi, akým tempom odpovedá na to jeho srdce. Ale takto násilne preberať spánkom zmoreného ducha je zneuctením poezie. (Odhodí knihu a zíva.) Sen ma premáha, ale sa mu nedám. (Vstane.) Dorka, podaj mi vody.

DORKA (nehne sa a spí).

BOŽENA: Dorka, vody! (Obzre sa.) Ach, tak, ona zaspala. No, to by som márne na ňu volala; keď ju raz sen ukolíše, ťažko ju prebrať. Nechám ju; dosť pekne od nej, že chce tu so mnou byť, lebo sama by som sa bála, a predsa sa chcem a musím raz prezvedieť, o koľkej chodieva Miloš domov. (Zíva.) Počkaj, vtáčik, tento raz mi sadneš na lep.

(Vonku trúbi pošta.)

BOŽENA: Čo to? Pošta zašla pred náš dom; kto to prišiel? (Díva sa oknom.) Vskutku, pred nami stojí pošta, akási neznáma dáma schádza s voza. Dorka! Dorka!

DORKA (zíva a pretiera si oči).

BOŽENA: Dorka, vstávaj! Počuj, zvonia!

DORKA: Pre Boha! Načo zvonia?

BOŽENA: Je to otázka — nuž na zvonci; len choď chytro! (Zažihá sviecu.)

DORKA: Bože, daj mu sladko duši, ale sa ten chytro odobral, keď mu už zvonia! (Plačlive.) Ach, Bože môj, ak si on niečo pre mňa vykonal!

BOŽENA: Ale čo táraš?

DORKA: Áno, milosťpani, keď ráno rukoval, prišiel sa odobrať a chcel ma bozkať. Ja som sa nedala, a on sa nahneval, že sa vraj už viac nikdy nevráti. Ja len tak v žarte poviem — Bože, milosťpani, veru to bol len žart — aby teda zlomil krky, a tu máš, už mu zvonia. Ach, on ma bude naveky mátať! (Lomí rukami.)

BOŽENA: Netrep, to sa ti muselo snívať, veď to vonku zvonia. Choď otvoriť, ktosi prišiel poštou. (Podáva jej sviecu.)

DORKA (rozmýšľa): Prosím, čo prišlo poštou, dala som pánovi a oni si to vopchali do vrecka.

(Počuť silnejšie zvoniť.)

BOŽENA: No, toto je i smiech i zlosť s týmto dievčaťom. (Dorke.) Veď ma už rozumej: tu máš sviecu, choď otvoriť dvere.

DORKA (vezme sviecu): Áno, prosím. (Otvorí prostredné dvere.)

BOŽENA (smeje sa): Hahaha, nie tieto, ale na chodbe!

DORKA: Už, už, prosím. (Odíde.)

BOŽENA: To je pokuta s takýmto sedmispáčom.

DORKA (vráti sa): Prosím, milosťpani, nie je ešte polnoc, nechodia ešte mŕtvi, či sa reku nemusím báť?

(Počuť silne zvoniť)

BOŽENA: Nie, nie — len už otvor! (Tisne ju von dvermi.)

DORKA (obracia sa): Už, už, prosím, už — (Odíde.)

BOŽENA: Šťastie, že je o Jáne, lebo keby to bolo v zime, nuž by vonku zmrznúť mohol, kým ona otvorí. (Popravuje si vlasy pred zrkadlom.)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.