O polnoci

Dorka (sama).

DORKA (nesie na tácke dve šálky, fľašu, cukrovinky — obzerá sa): No, a kdeže sú? (Zadivene.) Či sa mi to azda snívalo, že máme hosťa a že mi kázali variť čaj? (Postaví tácku na stôl.) No, to bude veru pekná vec, ak oni už spia, a ja musím teraz sama užiť čaj. (Sadne na diván, vezme si cukrovinku a zíva.) Ach, sen mi bol milší a sladší od všetkých cukroviniek. (Zíva a hovorí ospale.) Aspoň by sa mi — snívalo o — o — (zíva) o — Ja — ní — čko — vi. (Zaspí.)