O polnoci

Za toto dielo ste už hlasovali. Ďakujeme! Celkovo má toto dielo 133 hlasov.

Autor: Ferko Urbánek

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 7.

Miloslav. Predošlé.

MILOSLAV (vstúpi nepozorovane, nesie v jednej ruke dáždnik a klobúk, v druhej ruke vyzuté topánky; zbadá Boženu a Želmíru, zostane pri dverách stáť — preľaknute): Čo to znamená?

ŽELMÍRA: Ó, neboj sa, zbožňová žena, netras sa, ako slabá holubienka pred dravcom, ktorému ťa nemilosrdný osud vydal. Pod peruťou vrelej lásky mojej si pred ním istá. (S patosom.)

… Povedz len slovo,
spas ty mňa, spasím ja teba,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
shodím hneď toto rúcho hadovo,
do svojho vstúpime neba,
a čo bych celé mal schodiť svety,
posnášam všetky radosti, kvety
do tvojho blaženstva venca.

BOŽENA (nepokojne): Pre Boha, nehovorže, mňa pojíma závrat! Čo, keby — nech Boh chráni — môj muž —

MILOSLAV (rázne): Tu som, upokoj sa! (Meria prísnym pohľadom Želmíru.)

BOŽENA, ŽELMÍRA (vykríknu. Želmíra vbehne do spalne, ktorú Božena zamkne a kľúč schová k sebe).

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Výstup 8.