Zo života národného

Narozeny, vzactny páni,
Sedlakove a zemaní!
  Dobrý večer vám vinšujem,
  A tak trošku odpytujem,
Neračte mi za zle míti,
Že som smeu tuto vstoupiti;
  Do tohto vašeho konventu;
  Veď sa ja tak dluho len tu
Nezabavim; len som prišjou
Aby som sa s vama zišjou,

  Aj najvjac s mladoženíchy,
  By som chtel jen tak potichy,
Diskurs vjest a jim poradu
Dať, ak chceju moju radu.
  Ja jsem Baraboncaš Dijak
  Kepenok, ketešik, kijak, 
Muoj klobuk, — všecko to svečí 
Že sa mi glajchaju reči —
  Zovou ma černo-knežníkom,
  Akoby som bol knežíkom.
Ak dovolja vaše lasky,
Muoj protokol, olejkarsky
  Co mi ješte moja milá,
  Stará mati poručila,
Otvorím! —

Ked mi toto prečítate
Mne i diškreciju date,
  Že mi navratite verím,
  Preto vam ho do ruk zverím.

NB. Da do nekoho ruk nasledující verše:
Titul jejich.

Sprostičke koncepty,
Davaju nalezti
Zložene, spísane,
Ale napravené

V kterych sa recepty
Pre mlade nevesty;
Od jednej babečky
Od její devečky;
  Vytisknute v Mudrozamku,
  Skrze Baraboncaš Janku. —

Nejprv: kdýž na sobaš pujdeš.
To učinit nezabudeš,
  Zo dva stručky cesnakove
  Zdve bíle petržlenove
Položíš si do čižmiček,
alebo, ak máš črevíček.
  Vidíš, to sa ktomu hodí
  Nic ti potom neuškodí;
Víš, v taký čas mrcha ženy
Ked sa totiž nekdo žení
  Moc provodja svoje čary,
  A tak sa jim nepodarí.
Lebo ten Asmodeus duch^[9]
Nemuože vystat taký puch.
  Podruhe. Zachovati hleď,
  Ked na sobáši mladý zeť
Ruku ty podda: ty jemu
Stisni maly prštok, že mu
  Až i s potrpenim bude:
  To vravja ti stari ludje
Že on nic vladať že sebou
Nebude muoct; než pred tebou
  Zostane jen jako prštok,
  Prehodíš ho i pres vršok;
Bude sa krčit pred tebou,
Jakoby nic v dome nebou.
  Ale ja Dijak bych radiu,
  Kdiby sa ma kdo poradiu,
Žeby len nechal mlady zeť,
Stisknut si maly prštok; ket
  By chcela mlada nevesta. —
  Než či to zna jedna ze sta?
Veď mu pre to neodvisne
Prstok; ale nech jej stisne
  Dobre, dobre celu ruku
  Zvje ona, co je to kuku.
Ani kukat nebude muoct,
Tak ju podmaní pod svoju moc.
  Nech ona ma prst vo vlade,
  Muž za celu ruku, kade
Bude chcet ju vodit bude,
Zas sa len budu smjat lude.
  Po tretí: tež učja naši
  Že keď budeš pri sobaši
S mladým zetom pri oltari
Stat, trebas on bude stary;
  Abys mu stala na nohu,
  Že tak budeš velmi mnohu
Moc mat nad ním, choc kedi ho
Strčíš pod postel bjedneho.
  Čo si tu devčatko mysly?
  Ej verby sme tu zle vyšli,
Čoby som ja mu potrela
Patu, lechkoby trpela
  Za toto moja hlavička:
  Ej ver je to zle mamička!