Tma

Jano, Mara (za scénou).

JANO (prevalí sa, posmešne): S tebou sa rozdelím! Bolo by ti!… Och, joj, bože! (Prevalí sa. Po chvíli.) Preto oči iba Ďura vidia, a už je tretí deň pod zemou. (Pauza. Ako zo sna.) Ktože? Ďuro, Ďuro! Čože si si zastal do tých dvier? Darmo prosíš. Medzi nami je skončené. Ty si chcel zahubiť mňa, zahubil som ja teba. (Zlosť.) Hej! Cha-cha! Vykázal som ti!… Ani si sa nenazdal, že i proti tomu jesto pomoc. (Kričí v zlosti a tušiacej hrôze.) Nepoď bližšie, vráť sa, odkiaľ si prišiel! Darmo prosíš. Neodpustím ti, ako ani mne neodpustia… Daj pokoj. Čo chceš? Čo si zaslúžil, to si dostal. A čo ja za teba dostanem, to bude moje. Už sa ber! Zaklínam ťa! (Vyskočí, sadne na posteľ a pretiera oči.) Sníva sa mi, a či ozaj tu bol? Dvere otvorené… Hej, hej, takto rok! (Pauza.) A či ozaj v roku odišiel? (Na dvorci sliepka zakikiríka dva-tri razy.) Čo to?… Sliepka, sliepka…

MARA (vonku, odháňa sliepku): Heš! Pľuhavstvo! Ešte bude kikiríkať. Pôjde ti hlava dolu!

JANO: Zabi ju! Zabi ju! Tá mi už smrť veští…

MARA: Heš, ší!