SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dejiny

„… Krpaté duše… buržujskí koristníci a vypasenci… zženštilí mužovia, precitlivelé ženy sa nikdy nepozdvihnú na takú výšku, aby boli schopní chápať veľkosť svedectva krvi… Takíto ľudia nerobia dejiny…“

Poručík dr. Š. Polakovič[51] v Slováku 9. júla 1941 z príležitosti vojny Slovákov proti Rusom

[52]

Dejiny robia — „ištenuče jó vic!“[53]
pán Tiso, Tuka, Mach a — Polakovič.
Národ jak handru máču do špiny,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
by každý hrniec tu bol bahnom plný.
Škvrny tiež majú — svoje dejiny,
a dejiny tiež — svoje škvrny.

9. júla 1941



[51] Š. Polakovič — jeden z popredných ideológov ľudáctva

[52] Dejiny — Bratislava 9. júla 1941. Rukopis básne je v zošite RJJ č. 18.

[53] ištenuče jó vic (maď. fon. ) — bohuprisám dobrý vtip