ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nemci pod svoje nás vezmú krídla,
zahľadeli sa aj na Pravidlá.
Študujú ich a len hlavou krúťa:
tu je nová éra zabudnutá!

Čert vie, majú azda nádeje?
Veď tu všetko počeštené je.
Ach, ten národ bol a bude vždycky
nekonzekventný a nelogický.

Keď sú bratkovia zas kamaráti,
keď tu teda nový režim platí,
keď sa stále kričí „pokobok“,^[29]
keď je samomluva monológ,
keď je čistič purifikátor,
keď je učbár zase profesor,
keď je silospyt zas fyzika,
počtoveda — matematika,
keď je mluvnica zas gramatika,
keď je krásoveda estetika,
keď je ručnica zas plecopuška,
keď je lepšie ceruzka jak tužka,
keď je živel zase element,
keď je černidlo zase atrament,
keď už strhli šle a sú len traky,
keď byť môžu miesto škvŕn aj fľaky,
keď sú varhany zas organom,
úradné medzítko — orgánom,
keď sú Dávidove praky — fundy,
vteriny sa menia na sekundy,
keď je padelok falzifikátom,
keď je pravotár zas advokátom,
keď sú stĺpy vlasti piliere,
miesto límca nosia goliere,
keď je historický Jiřík Ďurkom
keď sa prepínadlo stalo purgom,
keď je každý veľký hotel Grand,
keď je svačina v ňom olovrant,
keď sa stala už tá zmena vzácna,
že sa pod nos kladie iba tácňa,
keď je klokan radšej kenguru,
keď sa nezabudlo na fúru,
keď je morek — špik a mezek — mul,
keď sa všetko prace do škatúľ,
keď je hádzaná skôr volejbalom,
keď tu ide škandál za škandálom,
keď nám kážu nedopisovať,
ale radšej korešpondovať,
keď nám zvučí ako melódia
miesto vyzdvihnutia suspenzia,
keď je odťažitý — abstraktný,
keď je súkromný aj privátny,
keď je poľúbiť zle, lepšie bozkať,
keď je prkno po slovensky doska,
keď je mluno — lepšie elektrina,
kočičina — lepšie mačacina,
keď je krochmeľ zvučnejší od škróba,

keď je okuliarnik — lepšie kobra,
keď nám ešte konvenuje žúr,
keď je zdivo — murivo, zeď — múr,
keď sú samospevy zase sólom,
keď je kveták našim karfiólom,
keď tu dvaja robia ešte pár,
miesto výtisku je exemplár,
miesto starostu sa richtár žiada,
keď je diaľnica zas autostráda,
keď nie hrabe ale gróf je pán,
keď nie Hrubi Ján, lež Grobi Ján,
keď sa na decht obrátila smola,
odsek môže byť aj kapitola,
keď je hrobitov zas cintorínom,
keď je dínom-dánom dánom-dínom,
a keď od nového prevratu
pod bradou zas máte kravatu —

prečo je nie pôžička zas pump,
prečo naničhodník nie je lump,
prečo vagabund je darebák,
prečo poráža, keď triafa šlak,
prečo postava — nie figúra,
prečo príroda — nie nátura,
prečo baliť, keď je pakovať,
prečo odhadnúť — nie šacovať,
prečo závora, keď je tu rígeľ,
prečo huncútstvo, keď máte fígeľ,
prečo nálepok, keď je tu flajster,
prečo register, keď máte lajster,

prečo preklíšky? Sú preglejky!
Prečo mámilé? Sú frajerky!
Prečo opitý, keď je tu mol,
prečo dáždnik, keď je parazol,
prečo šaty, keď je ešte róba,
prečo skúška, keď je dobrá próba,
prečo strojný, keď tu máme feš,
prečo by mal lis byť, keď je preš,
prečo drnda, keď je známa šiksľa,
prečo škatuľa, keď je tu piksľa,
prečo má byť končiar, keď je špic,
načo vám je vtip, keď máte vic,
prečo záviny, keď máte štrúdle,
prečo rezance, keď sú tu nudle,
prečo vyzvedač, keď je tu špiceľ,
prečo má byť rezeň, keď je šniceľ,
načo k šnicľu strek, keď máte špricer?
S detinskosťami tu do čerta!
Prečo ponuka? Je operta.
Načo vám je skvost, keď máte šperk,
načo písať stroj, keď máte verk?
Zasielateľ? Je tu špeditér!
Prečo plecopuška? Máte kver.
Prečo priehlavok, keď je tu nárt,
prečo strana, keď je Partaj — párt.
Prečo závažie, veď máte funt,
prečo zátka, keď je štupeľ, špunt,
prečo má byť látka, keď je štof,
prečo má byť skrutka, keď je šróf,
prečo nedbalky? Je negližé!

Prečo čaj má byť, keď je tu té,
prečo nájom, keď sú dobré činže,
prečo želania, keď máte vinše,
načo hrešiť hrob, keď možno frak,
načo nám je stopa, keď je šľak,
načo právo, keď my máme recht,
načo opravdový, keď je echt,
načo vzbury, keď tu stačí puč,
načo vám je vzdor, keď máte truc,
načo dopisnica, keď je karta,
načo vám je stráž, keď je tu varta,
načo pokladnica, máte kasu,
načo vám je trieda, máte klasu,
načo sklenica vám, máte fľašu,
načo v štetce meniť penzlíky,
načo gombičky? Sú knoflíky.
Načo na povalu? Na plafón!
Načo stanica? Je štación!
Načo bože, bože!? Keď je ach,
načo vám je strecha, keď je dach,
načo úpadok, keď je tu krach,
načo košeľa, keď máte pendeľ,
načo vám je kolok? Máte štempeľ!
Načo obušok? Je pelendrek.
Načo vám je h…, máte drek.
Načo komora, keď sú tu špajze,
načo páni, dámy, keď sú hajzle,
načo dovedna, keď je tu bajzom,
načo hladiť, čo je pod bigľajzom?…

A tu Nemci od protivne zhíknu:
Vyhňa, vyhňa! Veď vy máte šmikňu!
Kto by po cudzích sa slovách pýtal!
Nemocnica? Sto ráz lepšie špitál.
My sme doma tuná a nie hosť!
Stravu nechceme, my chceme kost,
ani balík, ale radšej pakeľ,
pochodeň nám nesluší, lež fakeľ.

Jeden rozhorčil sa: Mene, tekel…
Aká lepenka? Je papendekel.
Aký dôstojník? Je oficier.
Aký delostrelec? Kanonier.

Pretrhne sa naša družba verná,
ak nás držia nite a nie cverna,
vstave má byť hneď a zaraz štond,
miesto plavý má sa vravieť blond.

A tiež štíble chceme a nie čižmy.
Miesto čerstvý hovoriť vždy frišný,
aké teda, teda tu je item,
aká sústava, my máme systém,
načo brusič, máme šlajfiara,
načo kňaz, keď máme farára,
načo nám je úskok, máme trik,
načo podnožka? Je šamerlík!

Myslime nie na dar — na Geschenk,^[30]
výčap je nie treba, chceme šenk.
So Zimákom preč, keď je tu Winter,
načo nám je šarha, keď je šinter,
načo nám je žreb, keď je tu lós,
načo omáčka, keď je zós!

Druhý zahrozil sa mit der Faust,^[31]
s češtinou tu musí byť raz aus.^[32]

Načo výveska, keď máme plagát,
načo motúzy, keď je tu špagát,
starosta nech je zas richtárom,
hrotok musí zas byť šechtárom,
načo holene, keď máme sáry,
miesto plemplem nech je láry-fáry!
Budeme nie triediť — zostavovať!
Žartovať nie, ale špásovať!
Nech je cigánsky hneď rovno falš!
Pochod nechceme, my chceme marš!
Hasič nebude, len fajerman,
ani vodnár, ale hastrman,
ani skobky, ale našské kramle,
podväzky sa zmenia na štrumpandle.
Na nás nech sa špricuje, nie strieka,
miesto lekárne je apatéka,
dielne musia zas byť varštaty,
Übermenči, überkabáty,
zástera nie, bude fertucha.
Orfajgy nech sú, nie zauchá!
Kozuby nie, ale komíny,
stroje nijaké, lež mašiny,

keď sú kocky, kanóny a tanky,
miesto ohrád musia byť aj šranky,
pôjdete vo vágne, nie za vozom,
námorník váš bude matrózom,

osveta sa zvrhne na kultúru,
neliečiť sa, ale robiť kúru,
nijaký hlen nebude, lež fľus,
sprcha nijaká! My chceme tuš!

Tretí skočí červený jak čert:
„Vojtech musí byť zas Adalbert!“

Štvrtý, mysliac, že je v Mníchove:
„Tiež na práva na menšinové
treba hľadieť,“ vraví. „Chúďatá!
Dajme im tiež za necht. Ebadta!“
Nech sú spokojní aj Maďari
nech sú osli nie, lež somári,
nech je Mara radšej Marika.
Keď je Vilmou Vilma, Bertou Berta,
na Pélu im zmeňme Adalberta.
Nech sú Matejovia Matiáši,
keď je bičak, nech sú bičkáši,
keď je buzogáň tiež v slovníku,
dajte prístup k trovám kelčíku,
keď je hurrá! Môže byť aj rajta!
Nech je truhla ládou, humno — pajta,
hoci — hoci nech je hoci — bár,
trúbeľka nech je len pipasár,
nech je fajka pipou, bola ľuľka,

nech je miesto morky opäť puľka,
závoj — fátľom, rebrík inkább^[33] lojtrom,
načo hnevať susedov a kmotrov?
Nech je obrúčka zas karika,
nech je paštika zas paštéta,
nech je kytica zas bukréta,
zberba nech zas bude rákošom
hlúpy panovník váš habošom.
Krupicu ak nechcú, nech je grísa,
ak nie Tiso, nech je lieber^[34] Tisza,
nech je obruba zas pasomán,
cifrovaný kabát dolomán.
Hlavné, keď sa národ jeduje,
nech si voľne zabasomuje,
azanďalát a teremtéšít,
tým sa tíši rozbúrený cit.

Ináč vám dáme tvrdý škáles,
viete: „Deutschland, Deutschland über alles!“
Chytíme vás všetkých za šticu,
ponemčíme celú Maticu!
Je aj tak dosť pichajúcich vipier
a nie vreteníc…
Heil Hitler!

16. októbra 1940