Zlatý fond > Diela > Verše mladosti


E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Verše mladosti

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Filip Pacalaj, Michaela Dofková, Zdenko Podobný.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 161 čitateľov

Žartovné a satirické

Sebavedomá


Že ma vraj tej zimy nevydajú,
že ma ešte doma prechovajú!
Ja by sa už sama prechovala,
len by som povôli muža mala!

Za našima…


Za našima humny
drobná ďatelinka:
Už k nám chlapci chodia,
ešte som malinká!

Nechoďte k nám, chlapci,
lebo so mnou zle je,
a vás — mati povedala —
kalužou obleje!

Vzdych


Bodaj sa ten šuhaj,
čo ma večer bozkal,
budem sa modlievať —
aby sa mi dostal.

Dohnanská


Bodajže zožrali
vlka chlpatého,
že nám matrikára
dali boľavého!

Ľudia boží, ľudia,
len si pozor dajte,
a u matrikára
na nič nesadajte!

Lebo ak sadnete,
budeže vám beda,
dostanete hosťa,
ktorý vám spať nedá.

Alebo zložme sa —
čo sa máme búriť —
a pre matrikára
dajme pec vykúriť.

Škoda tomu kúriť,
zaspí ten v pokoji,
len mladú cigánku — —
tá ho hneď vyhojí.

Ľúbostné piesne nešťastného zaľúbenca


Prvý raz keď som sa nešťastne zaľúbil,
radšie by bol zubom z kremeňa odlúpil.
Hojba rany srdca dosiaľ nezačatá:
Už musím túlať sa za vami, dievčatá!

Bodaj popadali tie dedinské mosty!
Čo som sa nachodil po nich od ľútosti!
Za roka, pol druha po hnilých laviciach,
či v zime či v lete v nových nohaviciach.
Či v zime či v lete po tom úzkom dreve —
a neotvorila ni jedna mi dvere.

Sviežich Hana


Prvou kráskou na doline
bola Sviežich Hana.
Zaťa chcela mať sedliaka,
ale dcéra pána.

A svet vraví, že nachádza,
za čím sa kto tára.
Tak aj Hana notárovho
našla si pisára.

Vodili sa pod pazuchou,
smiali, hrkútali,
a mať (pre žiaľ) o polroka
pekne pochovali.

Otec zhnitý. Mati mŕtva.
A pán pisár? Kto vie…
No, čo s Hanou, to sa nazdám,
každý si dopovie.

Za mužom


Akože mi, ľudia boží,
za tým mužom nežiaľ?!
Veď ten nikdy, veď ten nikdy
ani dieťa neklial.

Keď aj takto pri skleničke
štekol: „Sedem bohov!“ —
Ale keď šiel popred kostol,
vždy koleno zohou.




Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.