Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Filip Pacalaj, Michaela Dofková, Zdenko Podobný. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 161 | čitateľov |
Že ma vraj tej zimy nevydajú,
že ma ešte doma prechovajú!
Ja by sa už sama prechovala,
len by som povôli muža mala!
Za našima humny
drobná ďatelinka:
Už k nám chlapci chodia,
ešte som malinká!
Nechoďte k nám, chlapci,
lebo so mnou zle je,
a vás — mati povedala —
kalužou obleje!
Bodajže zožrali
vlka chlpatého,
že nám matrikára
dali boľavého!
Ľudia boží, ľudia,
len si pozor dajte,
a u matrikára
na nič nesadajte!
Lebo ak sadnete,
budeže vám beda,
dostanete hosťa,
ktorý vám spať nedá.
Alebo zložme sa —
čo sa máme búriť —
a pre matrikára
dajme pec vykúriť.
Škoda tomu kúriť,
zaspí ten v pokoji,
len mladú cigánku — —
tá ho hneď vyhojí.
Prvý raz keď som sa nešťastne zaľúbil,
radšie by bol zubom z kremeňa odlúpil.
Hojba rany srdca dosiaľ nezačatá:
Už musím túlať sa za vami, dievčatá!
Bodaj popadali tie dedinské mosty!
Čo som sa nachodil po nich od ľútosti!
Za roka, pol druha po hnilých laviciach,
či v zime či v lete v nových nohaviciach.
Či v zime či v lete po tom úzkom dreve —
a neotvorila ni jedna mi dvere.
Prvou kráskou na doline
bola Sviežich Hana.
Zaťa chcela mať sedliaka,
ale dcéra pána.
A svet vraví, že nachádza,
za čím sa kto tára.
Tak aj Hana notárovho
našla si pisára.
Vodili sa pod pazuchou,
smiali, hrkútali,
a mať (pre žiaľ) o polroka
pekne pochovali.
Otec zhnitý. Mati mŕtva.
A pán pisár? Kto vie…
No, čo s Hanou, to sa nazdám,
každý si dopovie.
— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam