ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Verše mladosti

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
Verše mladosti

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Filip Pacalaj, Michaela Dofková, Zdenko Podobný. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

161

čitateľov

Vlastenecko-reflexívne

Obsah

Turcu
Rodu
Dve túžby
Zbohom
Do „Ameriky“
Cudzí a brat
Moja pieseň
Môj poklad

Turcu

Hoj, vitaj, Turcu môj!
spanilé územie;
mňa len k tebe túžba
odjakživa ženie.

Turčianky! Už čujem
naše rodné piesne:
Samé sú to žiale,
samé srdca tiesne.

Rodu

Len sa neopúšťaj,
rodu môj milený!
Dá Pán Boh! — a žalosť
v radosť sa premení.

Nebude vždy šťastie
tvojmu vrahu slúžiť,
keď sme narodení,
ver’ budeme aj žiť!

Rodu môj! Ver mi, že
zahoja sa rany,
ktoré ti na tele
vydzobali vrany.

A bárs nám hnusný vrah
aj strojí záhubu:
Hore sa, Slováci!
Zavrime mu hubu.

Dve túžby

Splnenie dvoch túžob
prosím len od Boha.
Sú to: blaho svoje,
svojeho národa.

Keby Boh však pravil:
„Jednu voliť môže.“
Hoj, tak mi tú druhú,
tú mi, vyplň, Bože!

Zbohom

V záhradôčke domček
novo budovaný,
najkrajšou zeleňou
mája maľovaný.

Ach, veď keby domček!
ale zeme kopec,
pod ním spočíva si
s Bohom starý otec.

Do „Ameriky“

Štvoro malých detí
— iste Slováčkovia —
zachytilo spôsob,
loďku si hotovia.

A keď sa zdarila,
toľké robia kriky!…
Ta s ňou, ta, „na more“,
ta, „do Ameriky“!

A mne na to, Bože,
ani hľadieť nedá
strach, že ich ta hodí
niekdy krivda, bieda.

Cudzí a brat

Keď mi práva, dané
Bohom, cudzí ničí,
buď i cudziemu cudzí
málokedy žičí.

Hoj, lež to už reže,
páli dušou, telom,
keď sa mi rodný brat
stane nepriateľom.

Moja pieseň

Prírodo vznešená!
Svet ťa obdivuje,
tisíc spevcov krásy
tvoje oslavuje.

Velebí zem, nebo;
živé, mŕtve tvary;
moja pieseň známa:
„Zahučali hory…“

Môj poklad

Mnoho má svet pokladov,
to je pravda istá.
Aj ja tiež mám, a je to
rodoláska čistá.

Len to mi je divné v tom:
svet sa o svoj bojí —
a o ten môj drahý poklad
niktože nestojí.

Toho by si každý chcel
načrieť, v ňom sa kúpať —
a ja s mojím musím sa
prosiť a ponúkať.