Verše mladosti
Autor: Jozef Gregor Tajovský
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Filip Pacalaj, Michaela Dofková, Zdenko Podobný
Hoj, vitaj, Turcu môj!
spanilé územie;
mňa len k tebe túžba
odjakživa ženie.
Turčianky! Už čujem
naše rodné piesne:
Samé sú to žiale,
samé srdca tiesne.
Len sa neopúšťaj,
rodu môj milený!
Dá Pán Boh! — a žalosť
v radosť sa premení.
Nebude vždy šťastie
tvojmu vrahu slúžiť,
keď sme narodení,
ver’ budeme aj žiť!
Rodu môj! Ver mi, že
zahoja sa rany,
vydzobali vrany.
A bárs nám hnusný vrah
aj strojí záhubu:
Hore sa, Slováci!
Zavrime mu hubu.
Splnenie dvoch túžob
prosím len od Boha.
Sú to: blaho svoje,
svojeho národa.
Keby Boh však pravil:
„Jednu voliť môže.“
Hoj, tak mi tú druhú,
tú mi, vyplň, Bože!
V záhradôčke domček
novo budovaný,
najkrajšou zeleňou
mája maľovaný.
Ach, veď keby domček!
ale zeme kopec,
pod ním spočíva si
s Bohom starý otec.
Štvoro malých detí
— iste Slováčkovia —
zachytilo spôsob,
loďku si hotovia.
A keď sa zdarila,
toľké robia kriky!…
Ta s ňou, ta, „na more“,
ta, „do Ameriky“!
A mne na to, Bože,
ani hľadieť nedá
strach, že ich ta hodí
niekdy krivda, bieda.
Keď mi práva, dané
Bohom, cudzí ničí,
buď i cudziemu cudzí
málokedy žičí.
Hoj, lež to už reže,
páli dušou, telom,
keď sa mi rodný brat
stane nepriateľom.
Prírodo vznešená!
tisíc spevcov krásy
tvoje oslavuje.
Velebí zem, nebo;
živé, mŕtve tvary;
moja pieseň známa:
„Zahučali hory…“
Galéria obrázkov
Obrázok
