V krinolíne. (1856)

Pani Judita Okoličányi stála pred zrkadlom a prezerala sa tak, ako sa len ženy vedia prezerať, keď idú na ples.

Pani Judita bola pekná; prirodzená vec, poviete, v každej rozprávke sú ženy pekné. Ale Judita bola viac, ako obyčajne pekné ženy v rozprávkach bývajú. Judita mala i dušu, a tá duša v nej bola nespokojná. Nebezpečná vec, keď duša býva ešte i v takom krásnom mladom nespokojnom tele, ako bolo jej.

V rozprávkach bývajú ženy nespokojné, lebo o spokojných ženách by sa nedalo písať; ale moja Judita neni figúra z rozprávky, ona naozaj žila, hnevala sa, túžila i milovala… Nie, tu zastanem, a história sa počína.