Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zdenko Podobný. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 129 | čitateľov |
Pani Judita Okoličányi stála pred zrkadlom a prezerala sa tak, ako sa len ženy vedia prezerať, keď idú na ples.
Pani Judita bola pekná; prirodzená vec, poviete, v každej rozprávke sú ženy pekné. Ale Judita bola viac, ako obyčajne pekné ženy v rozprávkach bývajú. Judita mala i dušu, a tá duša v nej bola nespokojná. Nebezpečná vec, keď duša býva ešte i v takom krásnom mladom nespokojnom tele, ako bolo jej.
V rozprávkach bývajú ženy nespokojné, lebo o spokojných ženách by sa nedalo písať; ale moja Judita neni figúra z rozprávky, ona naozaj žila, hnevala sa, túžila i milovala… Nie, tu zastanem, a história sa počína.
— prozaička a publicistka, autorka novoromanticky poňatých ľúbostných príbehov z vyšších vrstiev Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam