ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I

Hospodine!
Kráľ raduje sa, radosťou jeho je tvoja sila,
v spasení tvojom tvár jeho je veselá,
modlitba jeho nebo prelomila,
k trónu tvojmu došli trónu jeho želania.
Selah!
Vstavils’ na hlavu jeho korunu rýdzozlatú!

II

Veľký dar prosil: život, život: — volal,
a žitie na veky ty si mu dal,
slávou spasenia zveličils’ jeho čelo,
plamennokrvavou krásou šarlátu
chcels’ vidieť jeho postavu odiatu
a dôstojnosťou kmentu posvätné jeho telo;
nadelil si mu zázrak požehnania,
rozveselila ho líc tvojich zora rannia:
Hallelujah!
Korunu,
korunu rýdzozlatú
vstavil si na hlavu jeho!

III

Z hradu kráľa prápor Hospodinov veje,
milosť božia, to hrad pre kráľov nádeje:
Hospodine, vyšší nad nebesá,
verí v teba kráľ a nepohne sa!
Ruke tvojej všemohúcej nepriateľ podľahne
a nenávistníkov tvoja pravica dočiahne:
Ty si
na hlavu jeho vstavil,
sám ty — vstavil si
na hlavu jeho
korunu rýdzozlatú!

IV

Uvrhneš ich v pekelnej pece pahraby,
zhltneš ich v dobe svätorozhorlenia,
blyskot hnevu tvojho zožerie ich jarabý,
plemä ich vyhladí spod nebies sklepenia,
z ľudstva synov rod ich vyhladíš pochabý:
Ale
korunu
na hlavu jeho vstavil si,
korunu rýdzozlatú
vstavil si na hlavu jeho,
na hlavu jeho vstavil si!

V

Hej, ukladali oni, ukladali zlosť proti tebe,
zamýšľali strhnúť tvojej milosti nebe, —
zlým pod tebou sa nedarí!
Vystavíš ich duše za streľby svojej cieľ,
v tetivá nakladieš nesčíslo striel
proti ich tvári:
Lebo
vstavil si, vstavil si
na hlavu jeho,
na hlavu jeho vstavil si
korunu rýdzozlatú,
korunu na hlavu,
korunu rýdzozlatú!

VI

Zjavže sa, Hospodine,
zjav sa v kráľov i národov rodine,
Všemohúci!
Veď k boju i k pokoju,
kráľa i kráľovstva vnuci
budú ospevovať,
budú oslavovať
udatnosť tvoju, —
ktorý
vstavil si,
vstavil si na hlavu jeho,
vstavil si na hlavu jeho korunu,
vstavil si na hlavu jeho korunu rýdzozlatú!