Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Simona Reseková, Dušan Kroliak, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 490 | čitateľov |
Ó, prajte mi ticha, žičte pokoja,
mňa lomoz ten všednosti zmorí!
Ja nie, nie som súci o zisk do boja,
nie za veteš v sváry a spory.
Ja nerozumiem vám, vy zasa mne:
i krížime sa rôzne plamene,
môj k výši, váš šľahá dolu;
váš oltár trhu korisť ovíja,
môj obletuje peruť génia,
nemôžme žertvovať spolu.
— Mňa uráža, čo blaží vás;
mojemu zraku iný kynie cieľ:
kým miesite svoj mútny kvas,
môj duch si k svetlu, tamo podletel,
súladu kde rozkoš, kde niet odboja…
Ó, prajte mi ticha, žičte pokoja![1]
[1] I v tejto básni vyjadruje Hviezdoslav svoje jasné stanovisko k feudálno-buržoáznej spoločnosti. Dištancuje sa od nej („nemôžme žertvovať spolu“), odsudzuje jej mamonárstvo, spory a sváry, ktoré z neho vyplývajú, urážajú ho nečestné spôsoby, ktorými táto spoločnosť dosahuje svoje prízemné ciele.
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam