Letorosty I
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Simona Reseková, Dušan Kroliak, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines
Ó, prajte mi ticha, žičte pokoja,
mňa lomoz ten všednosti zmorí!
Ja nie, nie som súci o zisk do boja,
nie za veteš v sváry a spory.
Ja nerozumiem vám, vy zasa mne:
i krížime sa rôzne plamene,
môj k výši, váš šľahá dolu;
váš oltár trhu korisť ovíja,
môj obletuje peruť génia,
nemôžme žertvovať spolu.
— Mňa uráža, čo blaží vás;
mojemu zraku iný kynie cieľ:
kým miesite svoj mútny kvas,
môj duch si k svetlu, tamo podletel,
súladu kde rozkoš, kde niet odboja…
Ó, prajte mi ticha, žičte pokoja![1]
[1] I v tejto básni vyjadruje Hviezdoslav svoje jasné stanovisko k feudálno-buržoáznej spoločnosti. Dištancuje sa od nej („nemôžme žertvovať spolu“), odsudzuje jej mamonárstvo, spory a sváry, ktoré z neho vyplývajú, urážajú ho nečestné spôsoby, ktorými táto spoločnosť dosahuje svoje prízemné ciele.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Obrázok
