SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ešte dlho?


Časy, časy, mrcha časy,
kedyže sa polepšíte,
kedy svitne zora spásy
na pošmúrnom Tatier štíte?
Bude-li to ešte dlho
tak, abo snáď bude večne,
bude-li?
Rušaj z Tatier, noci mlho!
Čušte, sovy planorečné,
vám je každé svetlo priečne —
čo by ste vy vedely!

Časy vzteku, časy besu,
kedyže sa vyzúrite,
kedy anjel mieru, plesu
zjaví sa na Tatier štíte?
Bude-li to dlho ešte
tak, a či snáď bude navždy,
bude-li?
Skryte, vlci, driapov kliešte,
skryte zuby krvovraždy;
vy len hltať, troviť každý —
čo by ste vy vedeli!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Časy kalu, pohanenia,
kedy hyzdiť prestanete,
kedy pravda zneuctená
zbleskne v svetle, zbronie v skvete?
Už sa hnusí všetko v duši! —
Dlho ešte takto bude,
bude-li?
Mrskne metla, jak sa sluší,
po vás, krivda, planstvo, blude,
len kolomaž ak z vás zbude —
ku tomu ste dozrely!

               *

Ó, ja sa chystám veľkej ku piesni,
ja slabý k hymnu chystám sa, hej!
Mňa chyce zápal veštby čudesný,
hrá tucha vo mne ako by Vesny,
vrt kola jeden — tu slávy dej!