ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bibliografické poznámky a vysvetlivky

Do tohto zväzku sú zaradené práce z rokov 1892 a 1893. K nim sú pripojené i dve neskoršie črty (Výlety — 1896 a Prechádzka po Vlkolíne — 1902), aby sme týmto zväzkom obsiahli všetky ostávajúce beletristické práce s domácou, slovenskou tematikou. Na doplnenie celkového obrazu jeho tvorby uverejňujeme aj dokumenty, varianty publikovaných prác a koncepty prác nepublikovaných, pri ktorých sa dá určiť len približné datovanie — sú to pravdepodobne práce z obdobia Kukučínovho pobytu na Brači pred odchodom do Južnej Ameriky (1907).

Dve cesty

Odtlačené podľa almanachu Detvan (Výber prác, čítaných v spolku roku 1891 — 2), vydaného pri príležitosti desaťročného trvania spolku Detvan, Turčiansky Sv. Martin 1892, str. 77 — 130. Ss VII, I. vydanie 1921, str. 113 — 160. Ďalšie vydania 1925, 1931, 1944 a 1949.

Vo všetkých vydaniach Zobraných spisov sú veľké zásahy jazykové, štylistické a je vynechaný dlhší text od slov: „Lebo hlúpych richtárov je po dedinách…“ po slová: „To dosvedčí každý učiteľ.“ (Vynechaná časť je v almanachu Detvan na str. 98 — 99, v tomto vydaní na str. 28.)

Slovenský spolok Detvan sa roku 1891 rozhodol vydať almanach prác svojich členov na desiate výročie trvania spolku. Za redaktorov a organizátorov zvolili M. Bencúra (Kukučína), V. Šrobára a J. Minárika. Kukučín v liste Jurajovi Slávikovi* (11. mája 1891) píše o finančných a iných životných ťažkostiach a skepticky hodnotí i svoju literárnu prácu. „… Skúšku by bol odbavil pravdepodobne už pred mesiacom, ale nemal som na taxu, tak som celý mesiac prehalaškoval literárnym dilentantstvom, v ktorom ani ja radosti, ani slávy, ani literatúra úžitku, ani obecenstvo pôžitku mať nebude, lebo v takýchto neistých pomeroch, keď skúšky nad hlavou visia ako memento mori, nedá sa nič obstojného splodiť. Detvan chce vydať quasi almanach na konci roka a ta som písal, a to tak šikovne, že tri práce, ktoré som predtým určil almanachu, som musel spáliť ako nedonosence a len tá štvrtá bola taká, že ako-tak som sa s ňou osmelil na verejnosť…“

Kukučín venoval veľkú starostlivosť redigovaniu prác, určených pre almanach, ktoré sa najprv v spolku prečítali. Svoje Dve cesty prečítal v spolku 25. apríla 1891. Šrobár ich v posudku odporúčal vydať. Bola to posledná práca, ktorú Kukučín čítal v Detvane. Okrem spomenutej poviedky Dve cesty Kukučín pre almanach napísal Krátky nástin dejín spolku Detvan (5 — 27 str.), ktorý prečítal G. Novomeský 2. apríla 1892 na slávnostnej schôdzke desiateho výročia spolku. Almanach vytlačil Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine, korektúry spravil Jozef Škultéty. Almanach vyšiel v júli 1892, spolok to oznámil verejnosti v Národných novinách 14., 16. a 19. júla 1892. Prvá recenzia bola v Národných novinách XXIII, č. 84 a 85 z 21. a 23. júla 1892 od Vajanského, ktorý veľmi priaznivo privítal práce mladých autorov. O Kukučínovi hovorí: „… Čo Daxner vyslovuje teoreticky, to zaodel Kukučín v rúcho poézie, nič nevadí, že hovoria celkom o rozdielnych predmetoch. Jestvuje súrodnosť v serióznom, hlbokom ponímaní človeka a nášho života, jestvuje čistota presvedčenia a zrelosť duchovná.

Kukučín zaoberá sa s ľudom, obľúbeným svojím predmetom. On vyzná sa v ňom. Jestli prv, v dobe svojho prvého literárneho pracovania postihoval najviac vnešnosť, celú tú milú, každodennú smutnú i veselú obstanovku slovenského sedliaka a študenta, v tejto práci prehĺbil sa znamenite, pohrúžil sa v dušu a myseľ bodrej richtárky polomskej. Vítame ho na poli psychologickej analýzy! Pravda, to nie je prvý jeho pokus — ale vydarený a svedčiaci, že Kukučín vyšinie sa na vysokú úroveň v našej poézii.

Fabula novely je jednoduchá…

Ó mnoho dalo by sa písať o tejto rozmerom neveľkej, ale poéziou a psychológiou silnej práci. Z nej vysvitá tak obmedzenosť a formálnosť dedinskej morálky, ako i krása a hĺbka bôľom zjasnenej prostej ženy.

Novelou neveje prílišný optimizmus, javiaci sa u nás často idealistickým zbožňovaním nášho ľudu. Pôvodca klope dosť citeľne na jeho slabé struny; pritom vystihol jemným citom, že u nás medzi ľuďom často žena vyššie stojí než muž. Menej mudruje a otáľa, viac cíti a často rozhoduje ešte i in eclesia, kde by mala dľa starého pravidla najlepšie mlčať. Ona pri ľudovom sprotivení sa hrá prvý zástoj, dokazuje silu vôle a veľmi často zmužilosť, ktorá chybí mužským ťarbákom. Túto stranu nášho dedinského života Kukučín nemohol nespozorovať, lenže nie ako folklorista, ale ako poet. V jeho richtárke utvoril pravý a verný typ ženy, vyčnievajúcej ešte i nad autoritu richtársku a nad nízky peňažný záujem obce.

Mnoho harmónie, dobra i pravdy hľadí na nás zo strán skromnej rozprávky. Zvláštne citové miesta musia pohnúť každé srdce. Reflexia ženy, strativšej najmilšie, nie je prepiata, nesedliacka. Ona prislúcha celkom do rámu našej dediny.

Nebohatú invenciu nahradzuje bezúhonná forma a dôkladnosť maľby. Tak v jednoduchosti väzí mnoho pravdy.“

Uverejňujeme časti Vajanského recenzie, lebo patrí k prvým vážnejším, i keď nie vždy celkom správnym hodnoteniam Kukučínovej tvorby.

Vydanie almanachu, prijaté ako veľký morálny úspech slovenskej mládeže, skončilo sa však veľkým hmotným neúspechom. Predajom nestačili kryť ani náklady, ktoré vyplatili neskôr zo spolkovej pokladnice. Svedčia o tom mnohé záznamy zo zápisnice spolku Detvan, i úryvky z Kukučínovej korešpondencie, napr. v liste z 8. decembra 1892 priateľovi Jurajovi Slávikovi do Almášu (Jabloňoviec) píše: „S almanachom sme pohoreli — 212 zl. deficitu máme, ale rozposlali sme listy, aby ľudia ho kupovali, ináč že skrachujeme.“

* Menšíkove odpisy Kukučínových listov Slávikovcom sú uložené v Literárnom archíve Ústavu československej literatúry ČSAV v Prahe, Kukučínove listy Škultétymu sú uložené v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine.

Poznámky k úprave textu

Pri úprave textu sme postupovali podľa zásad, určených v I. zväzku.

Dve cesty

horká D/81 — horký 14, po sobote D/86 — po robote 18, k tomu čas D/92 — na to čas 23, Pomätáte D/97 — Pamätáte 27, s ňou D/104 — ňou 33, kde D/105 — keď 33, veselí D/111 — veselie 38, kde D/111 — keď 38, cíti… cíti D/111 — cíti 38, patrne D/113 — zrejme 39, ku poteche D/116 — na potechu 42, kde D/120 — keď 45, kde D/120 — keď 45, Ačpráve D/121 — Hoci 46, ku pomoci D/121 — na pomoc 46, každej hodiny D/121 — každú hodinu 46, ačpráve D/121 — hoci 46, Začína D/129 — Začína sa 52.