ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Gymnaziológia — prameň dejín slovenskej pedagogiky a školstva, ktorého základ položil Ján Rezik, niekdajší zaslúžilý rektor prešovského kolégia. Dielo obsahuje históriu slovenských protestantských partikulárnych škôl z obdobia neskorého feudalizmu (16. — 18. stor.) vo väčšine miest, obcí a dedín vtedajšieho horného Uhorska. Opis osudov týchto škôl sprevádza chronologický súpis vtedajších rektorov a učiteľov s ich krátkym náčrtom života a pedagogického významu.

Gymnaziológia nie je dielom jediného autora. Rezik čerpal správy o slovenských školách a o ich dejateľoch pôvodne z nepatrných nesúvislých záznamov viacerých záujemcov o pracovné a životné osudy učiteľov na našich školách. Pôvodcom bol napr. Daniel Krman, Ján Mičinský, Juraj Buchholtz, Samuel Michalides, Matiáš Lochmann, Ján Lochmann, Martin Regis.

Na Rezikovu záslužnú iniciatívu nadviazal jeho prešovský žiak, neskôr rektor Samuel Matthaeides.

Následkom nepriaznivých politických pomerov v Uhorsku, ako aj v strednej Európe vôbec, Rezikovo-Matthaeidesovo dielo zostalo v rukopise.

V Matthaeidesových šľapajach pokračoval a Gymnasiologiu o ďalšie príspevky doplnil Michal Rotarides. Existuje viacero prepisov jeho diela, prekladateľ uvádza v poznámkach odkazy na použité exempláre.

Rezikova-Matthaeidesova Gymnaziológia v troch zväzkoch je rozčlenená na štyri diely (sectio), z ktorých prvý po obsiahlom úvode o organizácii školstva opisuje v 20 kapitolách dejiny magnátskych a šľachtických partikulárnych škôl (gymnázií). Druhý zväzok podáva v 24 kapitolách historický obraz škôl v slovenských mestách (civitates), tretí zväzok načrtáva v 33 kapitolách históriu menších obcí (oppida) a v 4. diele v 9 kapitolách dedinské školstvo (pagi).

Keďže Gymnasiologia svojím literárno-historickým charakterom zapadá celkom do rámca feudálno-scholastickej literatúry 17. storočia, zdôrazňujúc v duchu svojej doby viac teologické ako historicko-pedagogické témy, prekladateľ sa usiloval odstrániť z nej menej hodnotný balast, príznačný pre feudálny štýl, a objavovať čisté zrnká dôležitej historickej hodnoty. Zachovával svojráz pôvodného latinského rukopisu, prekladal voľne do slovenčiny, revidoval, upravoval a doplňoval text historicko-kriticky na základe iných literárnych prameňov.

Preklad je rozdelený podľa martinskej predlohy Gymnasiologie na štyri diely. Poradie škôl je ponechané podľa abecedného poriadku latinských názvov lokalít v origináli. V preklade sa ponechali aj obce nachádzajúce sa dnes na maďarskom území, kde pôsobili viacerí slovenskí učitelia. Prekladateľ ponechal aj poradie postupu mien učiteľov podľa originálu. Doplnky, prípadne opravy sú uvedené v poznámkach. Pre nepresnosť a protirečivosť prameňov sa časové termíny nedajú absolútne zistiť.