ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

Carihradský arcibiskup Ján Zlatoústy (Chrisostomos) v V. zväzku pätnástej reči k Antiochijským nasledujúcimi slovami označuje vlastnosti pravej výzdoby miest: Uváž — hovorí — čo tvorí hodnotu obce, a vtedy jasne poznáš, že jej vážnosť nikto nemôže zničiť, aj keby sa ňou občania nevystatovali. Nezáleží na tom, či je obec hlavným mestom krajiny, alebo či má množstvo výstavných domov a iných okrás, či je tam veľa pomníkov, stĺporadí a iných úchvatných staviteľských ozdôb, alebo či je vychýrená nad ostatné obce. Záleží jedine na tom, aby sa vážnosť, ozdoba a ochrana obce prejavovala v dokonalosti a svedomitom plnení mravných povinností občianstva. Akže sa táto podmienka neplní, stáva sa obec bezvýznamnou, hoci by jej priam samotný panovník preukazoval okázalú priazeň.

2

Na základe tohto princípu uhorskí občania vybudovali vhodné príbytky pre vznešené vedy s vedomím, že všetky vonkajšie okrasy miest a národov sú pomíňajúce, ak nie je riadne postarané o zovšeobecňovanie mravnosti a vzdelanosti. Bez vzdelanosti je ľud zaslepený a obce sú len okyptené bremená zeme. Ako lampáše v temnotách bez plamienka sú celkom neužitočné, aj obce, v ktorých vyhasla mravnosť a vzdelanosť, zostávajú bezcennými hmotami.

3

Na udržiavanie obcí a potrieb ľudu slúži veľa vecí, ako čistý vzduch, úrodné polia, vodstvo, spracúvanie dreva a plno iných ďalších potrieb. Lenže na ničom toľme nezáleží ako na vzdelanosti ľudu a na vede. Upozorňuje na to Filip Melanchton (Declam. I, 6) slovami: Nad všetko umenie, nad všetky remeslá, nad všetky hrdinstvá, áno viac ako vlastné plody zeme, ba ešte viac ako samotné slnce, uznávané ľudstvom za tvorcu života — nič nie je väčšmi potrebné ako vzdelanosť.

4

Nasledujúce školy v abecednom poriadku usporiadané dosvedčujú, ktoré obce slávneho uhorského kráľovstva sa usilovali obrniť sa mocou vzdelanosti.