Zlatý fond > Diela > Za slobodu. Dramatický fragment


E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Za slobodu. Dramatický fragment

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 47 čitateľov


 

Obraz 1.

(Na prostriedku javiska veľký, vysoký hrob čečinou pokrytý. V pravo, v ľavo a v úzadí ležia ranení vojaci.)

Vojak na stráži. Prvý, druhý a tretí ranený vojak.

STRÁŽNIK (chodí úzadím hore-dolu. Z ďaleka čuť streľbu a krik.)

PRVÝ RANENÝ: Boj, znova boj a nám žiadna pomoc neprichádza… Zahynieme bôľom, hladom a smädom. (Stone.)

DRUHÝ RANENÝ: Rana páli, čo žeravý uhol, že mi do zbláznenia (stone) a nik mi pomoci nedáva.

PRVÝ RANENÝ: Ľudia ti pomoci nedajú, ale nezúfaj! Pán Boh ti iste pomôže, keď si ťa ku sebe vezme.

TRETÍ RANENÝ: Jáj! — Bože môj! Tak mi ťažko, že ťažobou zahyniem. Pred očima sa mi tmie a v prsiach to horí, ani čo by som tam mal číry oheň. (Stone.) Rana krváca až — dokrváca.

DRUHÝ RANENÝ: Bratku môj trp len, veď krvácaš pre blaho svojich.

TRETÍ RANENÝ: Ktorých nikdy viac neuvidím. (Stone.) Kamaráti moji, jestli skôr zomriem, ako vy, pozdravujte, prosím vás, moju úbohú ženu, mojich šesť milých detí ako aj môjho staručkého otca a povedzte im, že som do posledného svojho dychu, na nich myslel a ich požehnával. Bože — buď im — milostivý — a — neopúšťaj ich! (hovorí voždy slabším hlasom.)

STRÁŽNIK: Už sa len neopúšťajte, kamaráti moji a upokojte sa! Boj ide ku koncu a akonáhle sa skončí, príde vám pomoc. Dopravia vás do nemocnice, tam vás opatria a natoľko vyhoja, že budete môcť ísť domov, ku svojim milým, ku svojej rodine, do svojej drahej vlasti. My ostatní však musíme bojovať do poslednej sily.

PRVÝ RANENÝ: Prečo? Začo? Nik nevie. (Stone.)

STRÁŽNIK: Mýliš sa priateľu. Je síce pravda, že na začiatku svetovej vojny hnali nás do boja ako lichvu do jatky, bez toho, žeby kto bol vedel, prečo má krv svoju vyliať, za koho, za čo má život obetovať? No neskôr, keď objavili sa naši veľkí hrdinovia Štefánik a Masaryk a vysvetlili nám, že bojujeme za blaho svojeti, za vyslobodenie slovenského národa z otroctva, za slobodu, spásu potomstva; nuž lvou silou vrhli sme sa na nepriateľa a víťazstvo stálo pri nás.

DRUHÝ RANENÝ: Ach sloboda, slobodienka milá, za teba umieram a — nikdy — nebudem — tvoje — sladké — ovocie požívať. (Plačlivo stone.)

STRÁŽNIK: Najsladšie blaho je to, ktoré pociťujeme nad tým, že oblažujeme iných. My vydobyjúc slobodu; oblažíme celý národ slovenský, t. j. celý ľud slovenský.

PRVÝ RANENÝ: A čo máš z toho? Za celú tú slobodu ti žid ani paklík tabaku nedá. (Stone.)

STRÁŽNIK: Nie reptať, ale trpeť je znakom zmužilosti. Kto si slobodu neváži, ten nie je slobody hoden.

(Počas ďalšej hry opakuje sa tu i tu slabé stonanie.)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.