Za slobodu. Dramatický fragment

Predošlí. Ku koncu deti.

DIEVČINA (precitne čo pomätená, sadne na hrob, hľadí divo na jedno miesto): Martin! — Čo to vravíš? — Ideš k nám? — (Ražno vstane.) Počkaj ma! — Neutekaj! — Idem s tebou. — Už idem — Bude veselie — ha-ha-ha. (Divo sa smeje; lapí sa za hlavu, s krikom beží preč.) Martin! (Zachytí sa kulisne a sklesne.)

CHLAPČOK, DIEVČATKO (vystúpia a idú ku strážnikovi, dačo sa ho pýtajú tíško, potom prejdú do popredia).