ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hra v troch dejstvách, vlastne obrazoch.

Túto hru uverejňujeme na doplnenie celkového obrazu dramatickej tvorby Martina Kukučina. Autor ju vôbec nepovažoval za definitívnu. Vo svojom zápisníku s povesťou Obeť má poznámku „Split 5. mája 1924 začal písať povesť a či je čo, čo bol prvej spísal ako divadelný kus a ktorý mu vypadol zle, lebo je pridlhý. Nemá dramatického deju ani iných potrieb.“ (Ladislav Lorenc, Nad Kukučínovými kryptografickými zápismi, Sborník Martin Kukučín v kritike a spomienkach, Bratislava 1957, 427).

Odtlačené podľa prepisu Kukučínovho stenografického záznamu. Kukučínov zvláštny stenografický záznam, ktorý má 129 strán, dešifroval a text na stroji prepísal inž. Ladislav Lorenc. Stenografický rukopis i strojopis dešífroveného textu sú uložené v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine.

Strojopis je napísaný na normálnych kancelárskych hárkoch písmom drobného typu. Má 84 listov, číslovaných I — LXXXIV. Inž. Lorenc preniesol do strojopisu i číslovanie strán stenografického záznamu. Čísla strán stenografického záznamu sú v strojopise na pravom a ľavom okraji. Začiatok textu má dva varianty.

Prvý variant má číslovaných 17 strán (dalšie sú nečíslované). Druhý sa líši od neho iba menšími úpravami. Autorove zásahy, ako sa uvádzajú v prepise, uverejňujeme v poznámkach o úprave textu.

Pred názvom druhého variantu je datovanie:

17/II. 24 — 25/II. 24

28/IV

vo Splite, Bellevue.

Je to teda autorov posledný dramatický pokus. Kukučín prepracoval námet v románe Lukáš Blahosej Krasoň, ktorý vyšiel až po jeho smrti roku 1929.

Kukučín vyslovil už v korešpondencii z vysokoškolských štúdií želanie napísať dielo s historickou tematikou. (List Jurajovi Slávikovi z 11. marca 1892. Menšíkov odpis listu je uložený v Literárnom archíve Ústavu pre českú literatúru ČSAV v Prahe.) (Ináč sa zachovali len rukopisné zlomky, napríklad: Syn výtečníka.) Ale dielo s historickou tematikou začal koncipovať až po návrate z Južnej Ameriky. Za svojej návštevy na Slovensku k nim zbieral usilovne materiál. Okrem iného sa zaujímal aj o československé vzťahy v minulom storočí. Popri mnohých ústnych svedectvách sú o tom i doklady v korešpondencii. Napríklad v liste Krčmérymu zo 16. júna 1925 (List v odpise Karola Truchlíka z jeho archívu) si žiada Kukučín knihu Žofie Podlipskej: Z let probuzení, 1872 — 3, zo Ženskej bibliotéky o korešpondencii Boh. Rajskej, Fr. L. Čelakovského, B. Němcovej a Sama Bohdana Hroboňa a všetky knihy od M. M. Hodžu a S. B. Hroboňa. Spomína na osobné stretnutie s Hroboňom a vraví: „Často mi bol spomínal o veľkom diele, ktoré napísal a dal do Matice a či pozdejšie do Musea. Nuž, pravda, vtedy už nedávalo sa mnoho na jeho reči a príspevky šli obyčajne do košov. Ale by bolo interesantné mať niečo od neho. Čo od neho vyšlo v starých novinách, to viem všetko. A o Miloslave Lehockej by sa nenašlo niečo tam niekde?

Ako vidíte zaujíma ma minulosť, tiež taká melanchólia odchádzajúcej generácie. Práve tie doby romantické priťahujú pozornosť romantikov.

Ak by ani touto cestou nič nedostal, musel by v tom páde ustávať sa do niektorej bibliotéky, iba že koncom školského roku ich pozatvárajú všetky a budúci školský rok čakať bolo by hádam pridlho…“ Tento list koncipoval Kukučín až po napísaní hry Obeta. Vidno z neho, že si všeobecné znalosti chcel prehĺbiť na ďalšie, definitívne spracovanie tejto témy.

V hre Obeta Kukučín umelecky stvárnil historické udalosti z minulého storočia. Väčšina osôb a ustanovizní mala prototypy v historických postavách a ustanovizniach. Pre hlavnú postavu — Lukáša Blahoseja Krasoňa je prototypom štúrovský básnik Samo Bohdan Hroboň (1820 — 1894). Prototypom Vlastimily Hajskej je Antonie Reissová, zvaná Bohuslava Rajská (1817 — 1852), ktorá sa roku 1845 vydala za Františka Ladislava Čelakovského (1799 — 1852), českého básnika, tvorcu Ohlasu písní českých a Ohlasu písní ruských. Čelakovský vystupuje v hre ako Martin Dobroľub Otavský. Prototypom Blaženy Borcovej je B. Němcová (1820 — 1862). Dopisy zo Záblatia sú pravdepodobne jej state politického charakteru pod titulom Dopisy z Lazní Františkových (1846). Prototypom Jaromíra Pelikána je pravdepodobne Jaroslav Pospíšil (1812 — 1880), ktorý prevzal roku 1842 pražskú tlačiareň a nakladateľstvo od svojho otca Jana Hostivíta (1785 — 1868), prvého vydavateľa Květov. Prototypom dr. Obušteka je dr. Karel Slavoj Amerling (1807 — 1884), český lekár, filozof a vedecký popularizátor, ktorý venoval veľkú pozornosť školskej organizácii a výchove, najmä ženskej. Roku 1839 založil vychovávateľský ústav Budeč (u Kukučína Svit), ktorý mal mať popri českej ľudovej škole a ústave pre vzdelanie žien aj pedagógium pre učiteľov. Jeho veľké plány sa však neuskutočnili. Budeč odkúpil roku 1848 gróf Thun. Prototypom majstra Brodúňa je Peter Bohúň (1822 — 1879), slovenský maliar, alebo Jozef Božetech Klemens (1817 — 1883) ktorý bol spolupracovníkom Amerlingovej Budče, maľoval portréty a robil ilustrácie pre encyklopédiu. Prototypom Ľudovíta je Ľudovít Štúr (1815 — 1855). Bela je prvá Čelakovského manželka Marie, rod. Ventová, ktorá sa za Čelakovského vydala roku 1834. Roku 1844 umrela. Prototypom kniežaťa Hlinského (Mostického) je knieža Rudolf Kinský. Prototypom Miloslavy je Johana Lehotská, rodená Vyšná, (†1849), žena ev. farára Jána Lehotského v Trnovci, slovenská buditeľka, ktorá písala pod pseudonymom Miloslava.

Mená Kukučínových krasoňovských postáv dešifrovali postupne viacerí autori: F. Kleinschnitzová: recenzia románu Lukáš Blahosej Krasoň (Slovenské pohľady XLVI, 1930, 136); Andrej Mráz: Poprevratové literárne dielo Martina Kukučina, Bratislava 1953, 127 — 163; Ján V. Ormis: Vysvetlivky k dielu Martina Kukučina Lukáš Blahosej Krasoň I, 301 — 309, II, 297 — 305, Bratislava 1954; Rudo Brtáň: Neznáma Kukučínova dráma Obete (Slovenské divadlo 1955, 85 — 92). Dôležité údaje o prototypoch má v štúdii Vznik a zameranie Kukučínových próz o štúrovskej epoche Karol Rosenbaum (Martin Kukučín v kritike a spomienkach, Bratislava 1957, 258 — 290). O dešifrovaní rukopisu písal inž. Lorenc v článku Nad Kukučínovými kryptografickými zápismi (Martin Kukučín… 424 — 427) a K(ornel) F(öldvári) v príspevku Rozlúštené tajomstvo (Kultúrny život 13, 1958).

Poznámky k úprave textu

Jazykovú úpravu prvých dvoch hier sme robili podľa zásad, vytýčených v I. zväzku.

nad nadpisom je datovanie 17/II. 24 — 25/II. 24 28/IV vo Splite, Belle vue IX (16); Obraz prvý… bez vrchných šatov. Osoby: IX (16) — (prehodené) Osoby: …Obraz prvý… bez vrchných šatov 172; Ondrej Šatočka IX — Ondrej Zátoňka (podľa ďalšieho kontextu) 172; Obraz prvý X (17) — Prvé dejstvo 173; Barbara. (Výstup prvý: Ostane medzi Krasoňom a Vlastimilou.) (Výstup druhý príde Borovec, Martin a Soviak.) Výstup prvý: Fabian Beznožek… X (17) — Barbara. (Výstup 1.) Fabián 173; (nezvedel) nevedel X (17) — nevedel 173; šatočky XIII — šatôčku 176; zápalom XIV (24) — so zápalom 178; svojej XIV (24) — svoju 178; Krasoň: (dôverne) Len uznaj, že sa i tebe zalieča. (Tento riadok K. prečiarkol)! I ďalšie: 30/ Brezovec: Nemám prečo neuznať (starostlive). Ale život má i iné struny a mesto tiež. Keby boly v ňom samé Vlastimily a jej Štepnice. Nevidel si tu niekde nášho priateľa nakladateľa Josefa Kvetoslava Zásluhu. Krasoň: Osobne ho nepoznám. Ale uvidíme, nech sa prizre Jožko, či je tu. Soviak: Keby bol radšej našiel… moje boly a tieto koberce (prídu do miestnosti) až sem prečiarknuté. XVII (29 — 30) — 181; vraj úrad? / Bosý (!). Od márnotratnej XVIII (31) — vraj úrad? Od márnotratnej 182; Brodský XXI (35) — Kyselský (ďalej je vždy Kyselský) 183; Vie ja XXIV (39) — Viem ja 188; vselá XXIV (42) — veselá 191; Za koho? Čo mi nepoviete! A kde sa strojí? toto K. prečiarkol až sem. (Beznožek: Ide sa vydať. — tiež prečiarknuté) Prehradský: (ako zničený) Vlastimila sa vydať! Kto by bol kedy pomyslel. Povedzte mi za koho? tiež prečiarknuté, celé (Beznožek) vedie ho XXVI (43) — Za koho? / Beznožek vedie ho 191; Pozývte XXVII (43) — Pozvite 192; čo vyznamenávate XXVIII (44) — čo vy znamenáte 192; Straka XXIX (46) — Pelikán 193; Strakovi XXIX (46) — Pelikánovi 194; opánočky XXIX (46) — opáločky 194; Straka XXIX (46) — Pelikán 194; Alfréd XXIX (47) — Martin 195; Alfred XXXVII (47, 59) — Martin 196, 206; paľuh XXXVII (59)— papľuh 203; Božko XXXVIII (63) — Martinko 206; Alfrédovi XXXIX (62) — Martinovi 206; q XLI (67) — a 208; mnoho… XLII (69) — mnoho klbák 209; Jožko XLII (69) — Martinko 210; podlia XLIII (71) — pohodlia 211; Alfred… Alfred XLIV (71) — Martin… Martin 211; s toľkou robotou XLV (74) — toľkou robotou 213; ďakuje XLVII (77) — ďakujem 215; pozote XLVII (77) — pozore 215; Aká bola… XLVIII (78) — Aká bola [švábka] 215; Vo svitanie L (82) — Vo Svite 219; Jožko L (82) — Martinko 219; zu LIV (87) — tu 223; Výstup osemnásty LV (88) — Výstup 20 224; tvojho LVI (89) — svojho 225; Výstup devätnásty LVII (91) — Výstup 21. 226; Výstup dvadsiaty LVII (91) — Výstup 22 227; Jožko LVIII (92) — Martinko 227; Výstup dvadsiaty prvý LVIII (92) — Výstup 23 227; nik naň neulakomil LIX (94) — sa nik neulakomil 228; Jej LX (95) — Jedno 230; ako náš… LXII (97) — ako náš (ideál) (podľa textu, dopísaného rukou) 232; s ním LXIV (101) — ním 235; ne… LXIX (109) — ne(vzchopí) 242; podkujete sa sa LXXIV (115) — podkujete sa 247; Beznožka LXXV (116) — Beznožek 248; Beznožka LXXXIII (118) — Beznožek 249; Beznožka LXXXV(118) — Beznožek 249; Matej LXXXIII (123) — Ondrej 253; pre(d) LXXX (124) — pre 254; Beznožka LXXXIII (128) — Beznožek 250; (Opona). Opravy: 1) a dám ti ešte radu, keď sa máš okolo dievky, prizri sa čo je za. Každá má chybu. Ak jej nájdeš veľkú, uteč: nechaj všetko tak. Bosý: Táto nemá chybu. Búth: Ani jedna ju nepojaví. Má ju skrytú kdesi ako osa žihadlo. Vystrčí ju potom keď ti bude po na čase(?) Bosý: Ja viem, že jej nemá. Búth: Každý tak hovorí, kým mu je pomoc. Poznám poriadneho úradníka, čo pre ženu má zasekanú cestu. Keď by mal stupiť na vyšší stupeň, vyparatí mu niečo. Bosý: A čo urobí? Búth: Rada dlhy. Čo má muž, nikdy jej nie dosť. Všade čo dlží. Maj sa na pozore od márnotratnej LXXXIV (129) — (Opona) 258.