Maco Mlieč

Hlas V. 1903 str. 324 — 330

Besednice, Ružomberok 1904 — str. 201 — 221

Spisy (Prvé vydanie) — 2 str. 3 — 17

Spisy (Druhé vydanie) — 2 str. 3 — 17

Rozprávkou „Maco Mlieč“ rozšíril podstatne svoj kritickorealistický pohľad na triednu diferenciáciu dediny, na osudy dedinskej chudoby. Vysoko hodnotil rozprávku ako aj celú tvorbu Tajovského František Votruba v uvedenej štúdii „Z novej literatúry“: „Bezútešný život a smrť v opustenosti — až horko vám bude na duši pre tých všetkých Macov Mliečov, ktorí robotujú, trpia a ťažko v opustenosti zmierajú bez slovka útechy… Smutný, boľastný osud, no nie zbrutalizovaný, prešlý spektrumom duše umelcovej. Akoby ste počuli pri pohrabe so žiaľom rozprávať o smrti a utrpení vám drahého zosnulého — líčenie oteplené, zjasnené súcitom autorovým. Ovšem bez fráze, bez pathosu, proste, no nanajvýš účnne.“ Votruba na rozdiel od Škultétyho pochopil podstatu realistického umenia Tajovského tvorby. Nevyčíta „naturalizmus“, ale hodnotí, ako vedel Tajovský majstrovsky zvládnuť životnú realitu. Vyšla po maďarsky v uvedenom preklade na str. 3 — 18.