ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Maco Mlieč

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Jozef Gregor Tajovský:
Maco Mlieč

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Tomáš Ulej, Viera Studeničová, Katarína Bendíková. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

2408

čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Maco Mlieč
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2008

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Tomáš Ulej
Viera Studeničová
Katarína Bendíková

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Jozef Gregor Tajovský
Názov diela: Dielo 1.
Vyšlo v: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1953
Počet strán: 377

Editori pôvodného vydania:

dr. Jozef Felix [rediguje]
Ivan Kupec [šéfredaktor]
dr. Jozef Felix [zodpovedný redaktor]
Rudolf Totka [technický redaktor]
Ivan Minárik [korigoval]

POZNÁMKY:

Hlas V. 1903 str. 324 — 330

Besednice, Ružomberok 1904 — str. 201 — 221

Spisy (Prvé vydanie) — 2 str. 3 — 17

Spisy (Druhé vydanie) — 2 str. 3 — 17

Rozprávkou „Maco Mlieč“ rozšíril podstatne svoj kritickorealistický pohľad na triednu diferenciáciu dediny, na osudy dedinskej chudoby. Vysoko hodnotil rozprávku ako aj celú tvorbu Tajovského František Votruba v uvedenej štúdii „Z novej literatúry“: „Bezútešný život a smrť v opustenosti — až horko vám bude na duši pre tých všetkých Macov Mliečov, ktorí robotujú, trpia a ťažko v opustenosti zmierajú bez slovka útechy… Smutný, boľastný osud, no nie zbrutalizovaný, prešlý spektrumom duše umelcovej. Akoby ste počuli pri pohrabe so žiaľom rozprávať o smrti a utrpení vám drahého zosnulého — líčenie oteplené, zjasnené súcitom autorovým. Ovšem bez fráze, bez pathosu, proste, no nanajvýš účnne.“ Votruba na rozdiel od Škultétyho pochopil podstatu realistického umenia Tajovského tvorby. Nevyčíta „naturalizmus“, ale hodnotí, ako vedel Tajovský majstrovsky zvládnuť životnú realitu. Vyšla po maďarsky v uvedenom preklade na str. 3 — 18.